KKEC_AV_CONV_131207_TALK04.EAF     karaoke karaoke2

ecouterMK
n b' i le le màɲíninka-la ..  
It's you that I'm asking.
n b i le le màɲíninkala
n bi i le le màɲíninka la
1SG be 2SG FOC FOC ask -GER
pron cop pron prt prt v -mrph
ecouterMamT
n de.. áwà, áwà kɛɛ yan màɲíninka de bùtun  
OK, ask him first
n de áwà áwà kɛɛ yan màɲíninka de bùtun
n le áwà áwà kɛɛ yan màɲíninka le bùtun
1SG FOC well well this that ask FOC first
pron prt itj itj pron pron v prt adv
ecouterMK
Bìlálè Kɔndɛ  
Bilale Konde
Bìlálè Kɔndɛ
Bìláli Kɔndɛ
NOM.M -ART Konde
n.prop -mrph n
ecouterBilK
ɛy  
yes
ɛy
ɛy
ecouterMK
tàna máa tèle, bàaba?  
How are you, friend?
tàna máa tèle bàaba
tàna máa tèle bàaba
trouble NEG.COP sun father
n cop n n
ecouterBilK
télenta  
fine
télenta
télenta
ecouterMK
tàna béle ɲɔ́ɔ là?  
Is everything all right?
tàna béle ɲɔ́ɔ là
tàna béle ɲɔ́ɔ là
trouble COP.NEG that LOC
n cop pron pp
ecouterBilK
ɛy  
Yes
ɛy
ɛy
ecouterMK
dénbayanù?  
dénbayanù
dénbaya nù
family -PL
n -mrph
ecouterBilK
ɛɛ  
ɛɛ
ɛɛ
ecouterMK
Bìlálè Kɔndɛ, kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ, hɔ́ɗɔ jèlu le?  
How many villages are there between Gnamayaran and Dogomet?
Bìlálè Kɔndɛ kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ hɔ́ɗɔ jèlu le
Bìláli Kɔndɛ kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ hɔ́ɗɔ jèlu le
NOM.M -ART Konde SEQ leave TOPON SEQ arrive TOPON village how.many? FOC
n.prop -mrph n conj v n.prop conj v n.prop n n prt
ecouterBilK
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ?  
between Gnamayaran and Dogomet?
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kée Dɔ́gɔmɛ
ecouterBilK
á, ma i tànbi hɔ́ɗɔ lɔ́ɔlu háa wɔ́ɔrɔ là  
we would pass five or six villages
ma i tànbi hɔ́ɗɔ lɔ́ɔlu háa wɔ́ɔrɔ là
ma i tànbi hɔ́ɗɔ lɔ́ɔlu háa wɔ́ɔrɔ là
ecouterMK
i y' a kɔ́ntɛ-la le, i n' a fɔ́ɔ, kó n máni bɔ́ɔ yan..  
You will count and say, when I leave
i y a kɔ́ntɛla le i n a fɔ́ɔ kó n máni bɔ́ɔ yan
i bi a kɔ́ntɛ la le i n a fɔ́ɔ kó n máni bɔ́ɔ yan
2SG be 3SG ETRG.FR.advise -GER FOC 2SG 1SG 3SG say say 1SG COND leave that
pron cop pron v -mrph prt pron pron pron v v pron pm v pron
ecouterBilK
ma i tànbi, n máni bɔ́ɔ yan Ɲámayaran, n nàa Kɛ́rnɔya, Fáadugu, Màdína, Kórikori, Kɔ́ɔdaala, Kánbaya, Dɔ́gɔmɛ  
We would go/ When I leave here, form Gnamayaran, I come to Kernoya, then to Faadugu, then to Madina, then Korikori, Koodala, Kanbaya, Dogome.
ma i tànbi n máni bɔ́ɔ yan Ɲámayaran n nàa Kɛ́rnɔya Fáadugu Màdína Kórikori Kɔ́ɔdaala Kánbaya Dɔ́gɔmɛ
ma i tànbi n máni bɔ́ɔ yan Ɲámayaran n nàa Kɛ́rnɔya Fáadugu Màdína Kórikori Kɔ́ɔdaala Kánbaya Dɔ́gɔmɛ
ecouterMK
ee, Bìlálè Kɔ́ndɛ, Dɔ́gɔmɛ wo Sàramúsaya ee.. Máamun dùgéè le tɔ báa i Dábɔla dùgéè le tɔ?  
Bilale Konde, Dogomet, is it in Saramusaya.. ee in the prefecture of Mamu or in the prefecture of Dabola?
ee Bìlálè Kɔ́ndɛ Dɔ́gɔmɛ wo Sàramúsaya ee Máamun dùgéè le báa i Dábɔla dùgéè le
ee Bìláli Dɔ́gɔmɛ wo Sàramúsaya ee Máamun dùgu le báa i Dábɔla dùgéè le
ur NOM.M -ART behind TOPON that TOPON ur TOPON earth -ART FOC in
itj n.prop -mrph pp n.prop pron n.prop itj n.prop n -mrph prt pp
ecouterBilK
Dɔ́gɔmɛ i Dábɔla dùgéè le tɔ  
Dogomet is in the prefecture of Dabola
Dɔ́gɔmɛ i Dábɔla dùgéè le
Dɔ́gɔmɛ i Dábɔla dùgéè le
ecouterMK
kɔ̀nɛ le bɔ́ɔ-la sɛt ɛ́r Ɲámayara le ka tànbi dístrit Kúruya  
when you go out at seven from Gnamayara and pass the Kuruya district,
kɔ̀nɛ le bɔ́ɔla sɛt ɛ́r Ɲámayara le ka tànbi dístrit Kúruya
kɔ̀nɔ i le bɔ́ɔ la sɛt ɛ́r Ɲámayaran le ka tànbi dístrit Kúruya
but 2SG FOC leave -GER ETRG.FR ETRG.FR TOPON FOC PST.TR pass ETRG.FR TOPON
conj pron prt v -mrph num n n.prop prt pm v n n.prop
ecouterMK
kà tànbi Kɛ́rnɔya kà tága Fáadugu, Màdína, Kórikori, Kɔ́ɔdaala, Kánbaya, Dɔ́gɔmɛ  
and pass Kernoya, Faadugu, Madina, Korikori, Koodala, Kanbaya, Dogomet,
kà tànbi Kɛ́rnɔya kà tága Fáadugu Màdína Kórikori Kɔ́ɔdaala Kánbaya Dɔ́gɔmɛ
kà tànbi Kɛ́rnɔya kà tága Fáadugu Màdína Kórikori Kɔ́ɔdaala Kánbaya Dɔ́gɔmɛ
SEQ pass TOPON SEQ go TOPON TOPON TOPON TOPON TOPON TOPON
conj v n.prop conj v n.prop n.prop n.prop n.prop n.prop n.prop
ecouterMK
wo mu kílo jèlu le la, Bìlálè Kɔ́ndɛ, kílo jèlu le wo là?  
how many kilometres does it make, Bilale Konde, how many kilometres?
wo mu kílo jèlu le la Bìlálè Kɔ́ndɛ kílo jèlu le wo là
wo mu kílo jèlu le la Bìláli Kɔ́ndɛ kílo jèlu le wo là
that IDENT kilometre how.many? FOC POSS NOM.M -ART Konde kilometre how.many? FOC that LOC
pron cop n n prt conj n.prop -mrph n n n prt pron pp
ecouterBilK
wo le bɛ̀n-na kílo tán de ma  
it's ten km
wo le bɛ̀nna kílo tán de ma
wo le bɛ̀nna kílo tán de ma
ecouterMK
wo i bɛ̀n-na kílo tán de ma  
It's ten kilometres.
wo i bɛ̀nna kílo tán de ma
wo bi bɛ̀n la kílo tán le ma
that be meet -GER kilometre ten FOC to
pron cop v -mrph n num prt pp
ecouterMK
ɛ̀nɛ́ɛ̀ lùumɛ́ɛ̀ kɛ́ɛ-la Dɔ́gɔmɛ káa lùumɔ béle kɛ́ɛ-la Dɔ́gɔmɛ?  
Is there a market in Dogomet, or is there no market there?
ɛ̀nɛ́ɛ̀ lùumɛ́ɛ̀ kɛ́ɛla Dɔ́gɔmɛ káa lùumɔ béle kɛ́ɛla Dɔ́gɔmɛ
ɛ̀nɛ́ɛ̀ lùumɔ kɛ́ɛ la Dɔ́gɔmɛ káa lùumɔ béle kɛ́ɛ la Dɔ́gɔmɛ
DISC market -ART do -GER TOPON or.INTERR market COP.NEG do -GER TOPON
part n -mrph v -mrph n.prop conj n cop v -mrph n.prop
ecouterBilK
á, lùumɛ́ɛ̀ kɛ́ɛ-la ɲɔ́ɔ le  
there is a market
lùumɛ́ɛ̀ kɛ́ɛla ɲɔ́ɔ le
lùumɛ́ɛ̀ kɛ́ɛla ɲɔ́ɔ le
ecouterMK
lùumɔ báa le, nìngéèn' i nàa-la lùumɛ́ɛ̀ wo tɔ a nin bàânù káa mɔ̀gɛ́ɛ̀n' de tún i nàa-la lùumɛ́ɛ̀ tɔ?  
Is it a big market, are there also cows or goats there or are ther only people that come to this market?
lùumɔ báa le nìngéèn i nàala lùumɛ́ɛ̀ wo a nin bàânù káa mɔ̀gɛ́ɛ̀n de tún i nàala lùumɛ́ɛ̀
lùumɔ báa le nìngí nù bi nàa la lùumɔ wo a nin bàa nù káa mɔ̀gɔ nù le tún bi nàa la lùumɔ
market big FOC cow -ART -PL be come -GER market -ART that in 3SG and goat -PL or.INTERR man -ART -PL FOC only be come -GER market -ART in
n adj prt n -mrph -mrph cop v -mrph n -mrph pron pp pron conj n -mrph conj n -mrph -mrph prt prt cop v -mrph n -mrph pp
ecouterBilK
lùumɔ báa le, nìngéènù nàa-la, bǎànù nàa-la  
it's a big market, there are cows and goats there
lùumɔ báa le nìngéènù nàala bǎànù nàala
lùumɔ báa le nìngéènù nàala bǎànù nàala
ecouterMK
Dɔ́gɔmɛ wo mu ee... dístrit le là káa, a mú sɛ́tɛr le là, káa a mu súprɛfɛtir le là?  
Dogomet, is it a district or a sector or a sous-prefecture?
Dɔ́gɔmɛ wo mu ee dístrit le là káa a mú sɛ́tɛr le là káa a mu súprɛfɛtir le là
Dɔ́gɔmɛ wo mu ee dístrit le là káa a mu sɛ́tɛr le là káa a mu súprɛfɛtir le là
TOPON 2PL IDENT ur ETRG.FR FOC LOC or.INTERR 3SG IDENT district FOC LOC or.INTERR 3SG IDENT sous.prefecture FOC LOC
n.prop pron cop itj n prt pp conj pron cop n prt pp conj pron cop n prt pp
ecouterBilK
Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là  
Dogomet is a sous-prefecture.
Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là
Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là
ecouterMK
á Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là  
Dogomet is a sous-prefecture.
Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là
Dɔ́gɔmɛ mu súprɛfɛtir le là
a! TOPON IDENT sous.prefecture FOC LOC
itj n.prop cop n prt pp
ecouterMK
ahaa, ɛ̀nɛ́ɛ̀, wo le fɛ́n de wo le dòn-na Dɔ́gɔmɛ?  
what makes you go to Dogomet?
ahaa ɛ̀nɛ́ɛ̀ wo le fɛ́n de wo le dònna Dɔ́gɔmɛ
ɛ̀nɛ́ɛ̀ wo le fɛ́n le wo le dòn la Dɔ́gɔmɛ
a! DISC that FOC thing FOC that FOC enter -GER TOPON
itj part pron prt n prt pron prt v -mrph n.prop
ecouterBilK
min ma le dòn-na Dɔ́gɔmɛ?  
What makes us go to Dogomet?
min ma le dònna Dɔ́gɔmɛ
min ma le dònna Dɔ́gɔmɛ
ecouterBilK
pàsɛ́, ɲɔ́ɔ le mádonden ma là kà tànbi súprɛfɛtir là  
Because it is close to us and bigger than that of the sous-prefecture center.
pàsɛ́ ɲɔ́ɔ le mádonden ma là kà tànbi súprɛfɛtir là
pàsɛ́ ɲɔ́ɔ le mádonden ma là kà tànbi súprɛfɛtir là
ecouterMK
ɛy, n ka wo màɲíninka le fɛ́n de wo dòn-na Dɔ́gɔmɛ, wo i táa-la jùlayáà dúla le Dɔ́gɔmɛ, káa wo i táa-la lùumɛ́ɛ̀ le tɔ, káa wo i táa-la kàran dúla le, káa wo i táa-la le wo ni wo dɔ̀n káa.. wo la mɔ̀gɛ́ɛ̀ yɔ́n de Dɔ́gɔmɛ, wo i táa-la fɛ́n de Dɔ́gɔmɛ?  
I asked you, what makes you come to Dogome, do you go there to sell, or you come to the market or you do you go there to study or to dance or who of your familiy is there in Dogomet, why do you go to Dogomet?
ɛy n ka wo màɲíninka le fɛ́n de wo dònna Dɔ́gɔmɛ wo i táala jùlayáà dúla le Dɔ́gɔmɛ káa wo i táala lùumɛ́ɛ̀ le káa wo i táala kàran dúla le káa wo i táala le wo ni wo dɔ̀n káa wo la mɔ̀gɛ́ɛ̀ yɔ́n de Dɔ́gɔmɛ wo i táala fɛ́n de Dɔ́gɔmɛ
híi n ka wo màɲíninka le fɛ́n le wo do Dɔ́gɔmɛ wo bi tága la jùla ya dúla le Dɔ́gɔmɛ káa wo i tága la lùumɔ le káa wo bi tága la kàran dúla le káa wo bi tága la le wo ni wo dɔ̀n káa wo la mɔ̀gɔ yɔ́n le Dɔ́gɔmɛ wo bi tága la fɛ́n le Dɔ́gɔmɛ
yes 1SG PST.TR 2PL ask FOC what? FOC 2PL FOC.do TOPON 2PL be go -GER seller -ABST -ART for FOC TOPON or.INTERR 2PL 2SG go -GER market -ART FOC in or.INTERR 2PL be go -GER study for FOC or.INTERR 2PL be go -GER FOC 2PL OPT 2PL dance or.INTERR 2PL POSS man -ART who? FOC TOPON 2PL be go -GER what? FOC TOPON
itj pron pm pron v prt pron prt pron prt n.prop pron cop v -mrph n -mrph -mrph pp prt n.prop conj pron pron v -mrph n -mrph prt pp conj pron cop v -mrph v pp prt conj pron cop v -mrph prt pron pm pron v conj pron conj n -mrph pron prt n.prop pron cop v -mrph pron prt n.prop
ecouterBilK
ma i táa-la Dɔ́gɔmɛ kàran kɔ́ɛ̀ le là  
We go to Dogomet to study.
ma i táala Dɔ́gɔmɛ kàran kɔ́ɛ̀ le là
ma i táala Dɔ́gɔmɛ kàran kɔ́ɛ̀ le là
ecouterMK
a nin si lùumɛ́ɛ̀ bɔ́ɔ-ta, wo n' a wà lùumɛ́ɛ̀ tɔ, wo ni fɛ́ɲɛ̀ dóo dòni, wo ni' a máyita, máa wo n' a wà wo ni fɛ́ɲɛ̀ dóo sàn, wo ni nàa?  
and if it is a marker day, do you go to the market and bring there something to sell or you go to by there something and come back, right?
a nin si lùumɛ́ɛ̀ bɔ́ɔta wo n a wà lùumɛ́ɛ̀ wo ni fɛ́ɲɛ̀ dóo dòni wo ni a máyita máa wo n a wà wo ni fɛ́ɲɛ̀ dóo sàn wo ni nàa
a nin si lùumɔ bɔ́ɔ ta wo ni a wà lùumɔ wo ni fɛ́n dóo dòni wo ni a máyita máa wo ni a wà wo ni fɛ́n dóo sàn wo ni nàa
3SG and if market -ART leave -PST.INTR 2PL OPT 3SG go market -ART in 2PL OPT thing -ART one transport 2PL OPT 3SG sell or 2PL OPT 3SG go 2PL OPT thing -ART one buy 2PL OPT come
pron conj conj n -mrph v -mrph pron pm pron v n -mrph pp pron pm n -mrph n v pron pm pron v conj pron pm pron v pron pm n -mrph n v pron pm v
ecouterBilK
ɛɛy  
yes
ɛɛy
ɛɛy
ecouterBilK
ɛɛy  
Yes
ɛɛy
ɛɛy
ecouterMK
wo bi táa-la wo la le Dɔ́gɔmɛ?  
Is that what you go for to Dogomet?
wo bi táala wo la le Dɔ́gɔmɛ
wo bi tága la wo la le Dɔ́gɔmɛ
2PL be go -GER that POSS FOC TOPON
pron cop v -mrph pron conj prt n.prop
ecouterBilK
ɛy, wo le la ma dòn-na Dɔ́gɔmɛ  
Yes, this is what makes us come to Dogomet.
ɛy wo le la ma dònna Dɔ́gɔmɛ
ɛy wo le la ma dònna Dɔ́gɔmɛ
ecouterMK
ngàsí  
Okay.
ngàsí
ngàsí
okay
itj
ecouterMK
ee Túnkara Kɔ́ndɛ  
Tunkara Konde!
ee Túnkara Kɔ́ndɛ
ee Túnkara Kɔ́ndɛ
ur NOM.M Konde
itj n.prop n
ecouterMK
ee Túnkara Kámara, a le Kámara kéleɲɛ̀ le  
Tunkara Kamara, this and Kamara it's the same thing.
ee Túnkara Kámara a le Kámara kéleɲɛ̀ le
ee Túnkara Kámara a le Kámara kélen le
ur NOM.M NOM.M 3SG FOC NOM.M one -ART FOC
itj n.prop n.prop pron prt n.prop num -mrph prt
ecouterMK
Túnkara, kà bɔ́ɔ sɛt ɛ́r Ɲámayaran ka kɛ́ɛ Sàramúsaya, kílo jèlu le?  
if you leave Gnamayara and go to Saramusaya, how many km is there?
Túnkara kà bɔ́ɔ sɛt ɛ́r Ɲámayaran ka kɛ́ɛ Sàramúsaya kílo jèlu le
Túnkara kà bɔ́ɔ sɛt ɛ́r Ɲámayaran ka kɛ́ɛ Sàramúsaya kílo jèlu le
NOM.M SEQ leave ETRG.FR ETRG.FR TOPON PST.TR do TOPON kilometre how.many? FOC
n.prop conj v num n n.prop pm v n.prop n n prt
ecouterMamT
kílo múgan de  
It is twenty kilemetres.
kílo múgan de
kílo múgan le
kilometre twenty FOC
n num prt
ecouterMK
kílo múgan de, nɛ́ɛ̀?  
So, it's twenty kilometres.
kílo múgan de nɛ́ɛ̀
kílo múgan le nɛ́ɛ̀
kilometre twenty FOC EMPH
n num prt part
ecouterMamT
ɛɛy  
yes
ɛɛy
híi
yes
itj
ecouterMK
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kɛ́ɛ Sàramúsaya hɔ́ɗɔ jèlu le?  
how many villages are there between Gnamayara and Saramusaya?
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kɛ́ɛ Sàramúsaya hɔ́ɗɔ jèlu le
kà bɔ́ɔ Ɲámayaran kà kɛ́ɛ Sàramúsaya hɔ́ɗɔ jèlu le
SEQ leave TOPON SEQ do TOPON village how.many? FOC
conj v n.prop conj v n.prop n n prt
ecouterMamT
áwà, bon, a si.. hɔ́ɗɔ.. hɔ́ɗɔ sìyaman i si bɔ́ɔ yan Ɲámayaran?  
Well, how many villages are there from here to Gnamayaran?
áwà bon a si hɔ́ɗɔ hɔ́ɗɔ sìyaman i si bɔ́ɔ yan Ɲámayaran
áwà bon a si hɔ́ɗɔ hɔ́ɗɔ sìyaman bi si bɔ́ɔ yan Ɲámayaran
well ETRG.FR 3SG POT village village numerous be if leave that TOPON
itj itj pron pm n n adj cop conj v pron n.prop
ecouterMK
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni' a wà Fóodeyagi, nɛ́ɛ̀?  
When you leave Gnamayara, you come to Foodeyagi, right?
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni a wà Fóodeyagi nɛ́ɛ̀
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni a wà Fóodeyagi nɛ́ɛ̀
2SG COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON EMPH
pron pm v n.prop pron pm pron v n.prop part
ecouterMamT
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni' a wà Fóodeyagi, i máni bɔ́ɔ Fóodeyagi, i ni' a wà Kɔ̀ɔbílatɔ, i máni bɔ́ɔ Kɔ̀ɔbilatɔ, i n' a wà Gɛrula, i máni bɔ́ɔ Gɛrula, i n' a wà Yɔ́gɔrɛ, i n' a wà Báayɔrɔya  
You leave Gnamayaran, you come to Foodeyagi, you leave Foodeyagi, you come to Koobilato, you leave Koobilato, you come to Gerula, you leave Gerula, you come to Yogore, then you come to Baayoroya.
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni a wà Fóodeyagi i máni bɔ́ɔ Fóodeyagi i ni a wà Kɔ̀ɔbílatɔ i máni bɔ́ɔ Kɔ̀ɔbilatɔ i n a wà Gɛrula i máni bɔ́ɔ Gɛrula i n a wà Yɔ́gɔrɛ i n a wà Báayɔrɔya
i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran i ni a wà Fóodeyagi i máni bɔ́ɔ Fóodeyagi i ni a wà Kɔ̀ɔbílatɔ i máni bɔ́ɔ i ni a wà Gɛrula i máni bɔ́ɔ Gɛrula i ni a wà Yɔ́gɔrɛ i ni a wà Báayɔrɔya
2SG COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave behind 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON
pron pm v n.prop pron pm pron v n.prop pron pm v n.prop pron pm pron v n.prop pron pm v pp pron pm pron v n.prop pron pm v n.prop pron pm pron v n.prop pron pm pron v n.prop
ecouterMamT
i máni bɔ́ɔ Báayɔrɔya, i ni' a wà Féllundantre, i máni bɔ́ɔ Féllundantre, i ni dòn Sàramúsaya  
You leave Baayoroya and you come to Fellundantre, you leave Fellundantre and you come to Saramusaya.
i máni bɔ́ɔ Báayɔrɔya i ni a wà Féllundantre i máni bɔ́ɔ Féllundantre i ni dòn Sàramúsaya
i máni bɔ́ɔ Báayɔrɔya i ni a wà Féllundantre i máni bɔ́ɔ Féllundantre i ni dòn Sàramúsaya
2SG COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave TOPON 2SG OPT enter TOPON
pron pm v n.prop pron pm pron v n.prop pron pm v n.prop pron pm v n.prop
ecouterMK
ee wo tólomalɔ, ma ni ɲɔ̀gɔn dɛ̀ɛman de. N bát' a mɛ́n, kó i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran, ko i ni' a wà Fóodeyagi, i máni bɔ́ɔ Fóodeyagi, i ni' a wà Kɔ̀ɔbílatɔ, i máni bɔ́ɔ Kɔ̀ɔbilatɔ, kó i ni' a wà Gélla, kó si i bɔ́ɔ-ta Gélla, i ni' a wà Yɔgurɛ kárɛfur là  
Listen, let's help each other. I understand that when you leave Gnamayaran, you go to Fodeyagi, when you leave Foodeyage, you go to Koobilato, when you leave Koobilato, you go to Gella, when you leave Gella, you go to the crossroad of Yogure.
ee wo tólomalɔ ma ni ɲɔ̀gɔn dɛ̀ɛman de N bát a mɛ́n kó i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran ko i ni a wà Fóodeyagi i máni bɔ́ɔ Fóodeyagi i ni a wà Kɔ̀ɔbílatɔ i máni bɔ́ɔ Kɔ̀ɔbilatɔ kó i ni a wà Gélla kó si i bɔ́ɔta Gélla i ni a wà Yɔgurɛ kárɛfur là
ee wo tólomalɔ ma ni ɲɔ̀gɔn dɛ̀ɛman le n báti a mɛ́n kó i máni bɔ́ɔ Ɲámayaran ko i ni a wà Fóodeyagi bi máni bɔ́ɔ Fóodeyagi i ni a wà Kɔ̀ɔbílatɔ i máni bɔ́ɔ ko i ni a wà Gélla kó si i bɔ́ɔ ta Gélla i ni a wà Yɔgurɛ kárɛfur là
ur 2PL listen 1PL OPT the.same help FOC 1SG PRF 3SG hear say 2SG COND leave TOPON after 2SG OPT 3SG go TOPON be COND leave TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave behind after 2SG OPT 3SG go TOPON say if 2SG leave -PST.INTR TOPON 2SG OPT 3SG go TOPON ETRG.FR LOC
itj pron v pron pm n v prt pron pm pron v v pron pm v n.prop prep pron pm pron v n.prop cop pm v n.prop pron pm pron v n.prop pron pm v pp prep pron pm pron v n.prop v conj pron v -mrph n.prop pron pm pron v n.prop pm pp
ecouterMK
i máni bɔ́ɔ Yɔgurɛ kárɛfur là, kó i ni' a wà Fránsiya, i máni bɔ́ɔ Fránsiya i tága-la Báayɔrɔya le  
When you leave the Yogure crossroad, you arrive to Fransiya, after Fransiya you go to Baayoroya.
i máni bɔ́ɔ Yɔgurɛ kárɛfur là kó i ni a wà Fránsiya i máni bɔ́ɔ Fránsiya i tágala Báayɔrɔya le
i máni bɔ́ɔ Yɔgurɛ kárɛfur là ko i ni a wà Fránsiya i máni bɔ́ɔ Fránsiya i tága la Báayɔrɔya le
2SG COND leave TOPON ETRG.FR LOC after 2SG OPT 3SG go TOPON 2SG COND leave TOPON 2SG go -GER TOPON FOC
pron pm v n.prop n pp prep pron pm pron v n.prop pron pm v n.prop pron v -mrph n.prop prt
ecouterMK
i máni Báayɔrɔya kó i ni' a wà Féllundantre le  
When you leave Baayoroya, then you come to Fellundantre.
i máni Báayɔrɔya kó i ni a wà Féllundantre le
i máni Báayɔrɔya ko i ni a wà Féllundantre le
2SG COND TOPON after 2SG OPT 3SG go TOPON FOC
pron pm n.prop prep pron pm pron v n.prop prt
ecouterMK
i máni bɔ́ɔ Féllundantre bì tùgun, i ni dòn Cóppin, i ni dòn Sàramúsaya  
Once again, when you leave Fellundantre, you arrive to Coppin and you arrive to Saramusaya.
i máni bɔ́ɔ Féllundantre bì tùgun i ni dòn Cóppin i ni dòn Sàramúsaya
i máni bɔ́ɔ Féllundantre bì tùgun i ni dòn Cóppin i ni dòn Sàramúsaya
2SG COND leave TOPON today again 2SG OPT enter TOPON 2SG OPT enter TOPON
pron pm v n.prop adv adv pron pm v n.prop pron pm v n.prop
ecouterMK
bon ee.. hári Sàramúsaya wo.. wo mu dístrit le là, káa sɛ́ttɛr le káa súprɛfɛtir le?  
Saramusaya, is it a district or a sector or a sous-prefecture?
bon ee hári Sàramúsaya wo wo mu dístrit le là káa sɛ́ttɛr le káa súprɛfɛtir le
bon ee hári Sàramúsaya wo wo mu dístrit le là káa sɛ́ttɛr le káa súprɛfɛtir le
ETRG.FR ur but TOPON that that IDENT ETRG.FR FOC LOC or.INTERR district FOC or.INTERR sous.prefecture FOC
itj itj prt n.prop pron pron cop n prt pp conj n prt conj n prt
ecouterMamT
wo mu súprɛfɛtir le là  
It is a sous-prefecture.
wo mu súprɛfɛtir le là
wo mu súprɛfɛtir le là
that IDENT sous.prefecture FOC LOC
pron cop n prt pp
ecouterMK
á i le Túnkara Kámara, Ɲámayaran súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là?  
Tunkara Kamara, is Saramusaya the sous-prefecture of Gnamayara?
i le Túnkara Kámara Ɲámayaran súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là
i le Túnkara Kámara Ɲámayaran súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là
a! 2SG FOC NOM.M NOM.M TOPON sous.prefecture FOC IDENT TOPON LOC
itj pron prt n.prop n.prop n.prop n prt cop n.prop pp
ecouterMamT
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le là  
Saramusaya is the sous-prefecture of Gnamayara
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le là
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le là
TOPON sous.prefecture IDENT TOPON FOC LOC
n.prop n cop n.prop prt pp
ecouterMK
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le  
Saramusaya is the sous-prefecture of Gnamayara.
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le
Ɲámayaran súprɛfɛtir mu Sàramúsaya le
TOPON sous.prefecture IDENT TOPON FOC
n.prop n cop n.prop prt
ecouterMamT
ɛy  
Yes.
ɛy
híi
yes
itj
ecouterMK
ahaa, Sàramúsaya nɔ̀n prɛ́fɛtir mu Máamun de là nɛ́ɛ̀?  
and Saramusaya is in the prefecture of Mamu, right?
ahaa Sàramúsaya nɔ̀n prɛ́fɛtir mu Máamun de là nɛ́ɛ̀
Sàramúsaya nɔ̀n prɛ́fɛtir mu Máamun le là nɛ́ɛ̀
a! TOPON but prefecture IDENT TOPON FOC LOC EMPH
itj n.prop itj n cop n.prop prt pp part
ecouterMamT
Máamun  
It is Mamou.
Máamun
Máamun
TOPON
n.prop
ecouterMK
ahaa  
ahaa
a!
itj
ecouterMK
ee Túnkara, yan, Sàramúsaya, i máni bɔ́ɔ yan sàgúɛma i y' a wà-la Sàramúsaya, i tágaman-na sáayɛ jèlu kɔ̀tɔ náamin Sàramúsaya?  
well, Tunkara, now Saramusaya, when you leave her in the morning and go to Saramusaya, for how long do you walk before you come from here to Saramusaya?
ee Túnkara yan Sàramúsaya i máni bɔ́ɔ yan sàgúɛma i y a wàla Sàramúsaya i tágamanna sáayɛ jèlu kɔ̀tɔ náamin Sàramúsaya
ee Túnkara yan Sàramúsaya i máni bɔ́ɔ yan sàgúma i bi a wà la Sàramúsaya i tágaman la sáayɛ jèlu náamin Sàramúsaya
ur NOM.M that TOPON 2SG COND leave that morning 2SG be 3SG go -GER TOPON 2SG walk -GER time how.many? behind avant TOPON
itj n.prop pron n.prop pron pm v pron n pron cop pron v -mrph n.prop pron v -mrph n n pp adv n.prop
ecouterMamT
ɲɔ́ɔ.. si i làtéri, i si nɔ́n tága-la lɛ́ru kélen a nin míniti bísàba  
If you go quickly, you can arrive there in one hour and a half.
ɲɔ́ɔ si i làtéri i si nɔ́n tágala lɛ́ru kélen a nin míniti bísàba
ɲɔ́ɔ si i làtéri i si nɔ́n tága la lɛ́r kélen a nin míniti bísàba
that if 2SG be.fast 2SG POT can go -GER hour one 3SG and minute thirty
pron conj pron adj pron pm v v -mrph n num pron conj n num
ecouterUK
si bòrifɛ́ɲɛ̀ ??  
And if you go with a bycicle?
si bòrifɛ́ɲɛ̀
si bòrifɛ́n
if bycicle -ART
conj n -mrph
ecouterMK
ee Túnkara kó, Túnkara kó kó mɔ̀gɔ si i làtéri, i máni bɔ́ɔ Ɲámayara i y' a sɛ́ppi-la kà tága Sàramúsaya, ko i si lɛ́rɛ kélen míniti bísàba kɛ́ɛ, kɔ̀nɔ Túnkara máa' a ɲáalɔn kóoben, ɲɔ́ɔ wo ɲàa máa  
Tunkara says, man, if you're fast, if you leave Gnamayara and go on foot to Saramusaya, it would take you hour and a half, but Tunkara doesn't know, it's not like this there.
ee Túnkara kó Túnkara kó kó mɔ̀gɔ si i làtéri i máni bɔ́ɔ Ɲámayara i y a sɛ́ppila kà tága Sàramúsaya ko i si lɛ́rɛ kélen míniti bísàba kɛ́ɛ kɔ̀nɔ Túnkara máa a ɲáalɔn kóoben ɲɔ́ɔ wo ɲàa máa
ee Túnkara kó Túnkara kó kó mɔ̀gɔ si i làtéri i máni bɔ́ɔ Ɲámayara i bi a sɛ́ppi la kà tága Sàramúsaya ko i si lɛ́ɛrɛ kélen míniti bí sàba kɛ́ɛ kɔ̀nɔ Túnkara máa a ɲáalɔn kóoben ɲɔ́ɔ wo ɲàa máa
ur NOM.M say NOM.M say say man if 2SG be.fast 2SG COND leave TOPON 2SG be 3SG go.on.foot -GER SEQ go TOPON after 2SG POT ETRG.FR one minute ten- three do but NOM.M NEG.COP 3SG know much that that manner NEG.COP
itj n.prop v n.prop v v n conj pron adj pron pm v n.prop pron cop pron v -mrph conj v n.prop prep pron pm n num n num- num v conj n.prop cop pron v adv pron pron n cop
ecouterMK
i máni bɔ́ɔ yan i kèɲɛ́ɛ̀ ma, i b' a wà-la dònden dònden Sàramúsaya  
If you do slowly on foot to Saramusaya from here,
i máni bɔ́ɔ yan i kèɲɛ́ɛ̀ ma i b a wàla dònden dònden Sàramúsaya
i máni bɔ́ɔ yan i kèn ma i bi a wà la dònden dònden Sàramúsaya
2SG COND leave that 2SG leg -ART to 2SG be 3SG go -GER little little TOPON
pron pm v pron pron n -mrph pp pron cop pron v -mrph adv adv n.prop
ecouterMK
i tɛ́riya-ta kɔ́min nà wőo i si lɛ́ru sàba nin dònden kɛ́ɛ yan, ɓá a tága-nden háa kílo múgan.  
However fast you are, it would take you more than three ours, because it makes twenty kilometres.
i tɛ́riyata kɔ́min nà wőo i si lɛ́ru sàba nin dònden kɛ́ɛ yan ɓá a táganden háa kílo múgan
i tɛ́riya ta là wő i si lɛ́r sàba nin dònden kɛ́ɛ yan ɓáy a tága len háa kílo múgan
2SG quick -PST.INTR behind LOC UNIV 2SG POT hour three and little do that as 3SG go -PC.RES as.far.as kilometre twenty
pron adv -mrph pp pp dtm pron pm n num conj adv v pron conj pron v -mrph conj n num
ecouterMamT
kílo múgan  
It is wenty kilometres.
kílo múgan
kílo múgan
kilometre twenty
n num
ecouterMK
mhm  
yes
mhm
mhm
yes
itj
ecouterMK
ɛɛ Túnkara, fɛ́n nà wo le máa tága lɛ́kkɔl là Sàramúsaya?  
Why didn't you go to school in Saramusaya?
ɛɛ Túnkara fɛ́n nà wo le máa tága lɛ́kkɔl là Sàramúsaya
ɛɛ Túnkara fɛ́n là wo le máa tága lɛ́kkɔlu là Sàramúsaya
ur NOM.M what? LOC 2PL FOC NEG.COP go school LOC TOPON
itj n.prop pron pp pron prt cop v n pp n.prop
ecouterMamT
min k' a kɛɛ, ma máa tága lɛ́kkɔl Sàramúsaya?  
Why didn't we go to school in Saramusaya?
min k a kɛɛ ma máa tága lɛ́kkɔl Sàramúsaya
min ka a kɛɛ ma máa tága lɛ́kkɔlu Sàramúsaya
which PST.TR 3SG this 1PL NEG.COP go school TOPON
n pm pron pron pron cop v n n.prop
ecouterMamT
k' a tɛ̀ren ɲɔ́ɔ là jàn ma là  
Because it is far from us.
k a tɛ̀ren ɲɔ́ɔ là jàn ma là
kà a tɛ̀ren ɲɔ́ɔ là jàn ma là
SEQ 3SG find that LOC long 1PL LOC
conj pron v pron pp adj pron pp
ecouterMamT
aprɛ ma ka ma trànsfɛ́rɛ Dɔ́gɔmɛ fàɲɛ́ɛ̀ là télen, súprɛfɛtir.. no.. prɛ́fɛtir Dábɔla fàɲɛ́ɛ̀ là  
We made us move to the sous-prefecture.. no to the prefecture of Dabola.
aprɛ ma ka ma trànsfɛ́rɛ Dɔ́gɔmɛ fàɲɛ́ɛ̀ là télen súprɛfɛtir no prɛ́fɛtir Dábɔla fàɲɛ́ɛ̀ là
aprɛ ma ka ma trànsfɛ́rɛ Dɔ́gɔmɛ fàɲɛ là télen súprɛfɛtir no prɛ́fɛtir Dábɔla fàɲɛ là
ETRG.FR 1PL PST.TR 1PL ETRG.FR TOPON place -ART LOC towards sous.prefecture ETRG.FR prefecture TOPON place -ART LOC
adv pron pm pron v n.prop n -mrph pp pp n n n n.prop n -mrph pp
ecouterMK
ɛɛ n bát' a lɔ́n, Túnkara bɔ́ɔnden sɛ́ttɛr Ɲámayara le. A la súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là, kɔ̀nɔ s' a kó a s' a wà kàran dúla, wo jàn  
I see, Tunkara has left the sector of Gnamayara. It's sous-prefecture is Saramusaya, but to go to study there, it's too far.
ɛɛ n bát a lɔ́n Túnkara bɔ́ɔnden sɛ́ttɛr Ɲámayara le A la súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là kɔ̀nɔ s a kó a s a wà kàran dúla wo jàn
ɛɛ n báti a lɔ́n Túnkara bɔ́ɔ len sɛ́ttɛr Ɲámayara le a la súprɛfɛtir le mu Sàramúsaya là kɔ̀nɔ si a kó a si a wà kàran dúla wo jàn
ur 1SG PRF 3SG know NOM.M leave -PC.RES district TOPON FOC 3SG POSS sous.prefecture FOC IDENT TOPON LOC but if 3SG say 3SG POT 3SG go study for that long
itj pron pm pron v n.prop v -mrph n n.prop prt pron conj n prt cop n.prop pp conj conj pron v pron pm pron v v pp pron adj
ecouterMK
nɛ̀gɛsóo béle' a bólo, mɔ́tɔ béle' a bólo, fó a ni' a wàkkilɛ, a ni' a wà Dɔ́gɔmɛ súprɛfɛtir le là, ɓá wo mádònden ma la sɛ́ttɛr là nɛ́ɛ̀?  
He has no bike, no motorbike, it's necessary that he makes efforts to move to Dogomet, because it's close to our sector, right?
nɛ̀gɛsóo béle a bólo mɔ́tɔ béle a bólo fó a ni a wàkkilɛ a ni a wà Dɔ́gɔmɛ súprɛfɛtir le là ɓá wo mádònden ma la sɛ́ttɛr là nɛ́ɛ̀
nɛ̀gɛsóo béle a bólo mɔ́tɔ béle a bólo fó a ni a wàkkilɛ a ni a wà Dɔ́gɔmɛ súprɛfɛtir le là ɓáy wo mádòn len ma la sɛ́ttɛr là nɛ́ɛ̀
bycicle COP.NEG 3SG arm motorcycle COP.NEG 3SG arm one.needs.to 3SG OPT 3SG be.courageous 3SG OPT 3SG go TOPON sous.prefecture FOC LOC as 2PL come.up.to -PC.RES 1PL POSS district LOC EMPH
n cop pron n n cop pron n conj pron pm pron v pron pm pron v n.prop n prt pp conj pron v -mrph pron conj n pp part
ecouterMamT
ɛɛy ɓá ́ɲɔ́ɔ nin Dɔ́gɔmɛ kílo tán de, ma la súprɛfɛtir búutɔ dòn kílo múgan de  
because from here to Dogomet there are ten kilometres, and till the sous-prefecture there are twenty km
ɛɛy ɓá ɲɔ́ɔ nin Dɔ́gɔmɛ kílo tán de ma la súprɛfɛtir búutɔ dòn kílo múgan de
híi ɓáy ɲɔ́ɔ nin Dɔ́gɔmɛ kílo tán le ma la súprɛfɛtir búutɔ dòn kílo múgan le
yes as that and TOPON kilometre ten FOC 1PL POSS sous.prefecture in enter kilometre twenty FOC
itj conj pron conj n.prop n num prt pron conj n pp v n num prt
ecouterMK
mhm  
Yes.
mhm
mhm
yes
itj
ecouterMK
ɛɛ lúumɛ̀ i bɔ́ɔ-la Sàramúsaya?  
Is there a market in Saramusaya?
ɛɛ lúumɛ̀ i bɔ́ɔla Sàramúsaya
ɛɛ lúumɔ bi bɔ́ɔ la Sàramúsaya
ur market -ART be leave -GER TOPON
itj n -mrph cop v -mrph n.prop
ecouterMamT
lúumɛ̀ i bɔ́ɔ-la Sàramúsaya, símitɛ̀nù tɔ  
There is a market in Saramusaya, on Saturdays.
lúumɛ̀ i bɔ́ɔla Sàramúsaya símitɛ̀nù
lúumɔ bi bɔ́ɔ la Sàramúsaya símitɛ nù
market -ART be leave -GER TOPON Saturday -PL in
n -mrph cop v -mrph n.prop n -mrph pp
ecouterMK
símitɛ̀nù de Sàramúsaya lúumɛ̀nù nà  
The market day of Saramusaya is Saturday.
símitɛ̀nù de Sàramúsaya lúumɛ̀nù nà
símitɛ nù le Sàramúsaya lúumɔ nù là
Saturday -ART -PL FOC TOPON market -ART -PL LOC
n -mrph -mrph prt n.prop n -mrph -mrph pp
ecouterMamT
ɛ́ɛy  
Yes.
ɛ́ɛy
híi
yes
itj
ecouterMK
a lúumɛ̀ kòlo káa a lúumɛ̀ máa kòlo?  
Is it's market big or not?
a lúumɛ̀ kòlo káa a lúumɛ̀ máa kòlo
a lúumɔ kòlo káa a lúumɔ máa kòlo
3SG market -ART fat or.INTERR 3SG market -ART NEG.COP big
pron n -mrph adj conj pron n -mrph cop adj
ecouterMamT
á, a lúumɛ̀ kòlo, dónden  
Well, it's market it quite big.
a lúumɛ̀ kòlo dónden
a lúumɔ kòlo dónden
a! 3SG market -ART big little
itj pron n -mrph adj adv
ecouterMK
hári i mán' tága Sàramúsaya lúumɛ̀ tɔ i si kùtáà sɔ̀tɔ i si min sàn i la dénbayanù yen?  
When you go to the market of Saramusaya, would you buy clothes that you would give to your family?
hári i mán tága Sàramúsaya lúumɛ̀ i si kùtáà sɔ̀tɔ i si min sàn i la dénbayanù yen
hári i máni tága Sàramúsaya lúumɔ i si kùta sɔ̀tɔ i si min sàn i la dénbaya nù yen
but 2SG COND go TOPON market -ART in 2SG POT clothes -ART get 2SG POT which buy 2SG POSS family -PL for
prt pron pm v n.prop n -mrph pp pron pm n -mrph v pron pm n v pron conj n -mrph pp
ecouterMamT
ɛɛ i mán' táa Sàramúsaya lúumɛ̀ tɔ, i si kùtáà sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen?  
Yes, when you go to the market of Saramusaya, do you buy clothes for your family?
ɛɛ i mán táa Sàramúsaya lúumɛ̀ i si kùtáà sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen
ɛɛ i máni tága Sàramúsaya lúumɔ i si kùta sɔ̀tɔ i la dénbaya nù yen
ur 2SG COND go TOPON market -ART in 2SG POT clothes -ART get 2SG POSS family -ART -PL for
itj pron pm v n.prop n -mrph pp pron pm n -mrph v pron conj n -mrph -mrph pp
ecouterMK
i si kɔ̀rɛ́ɛ̀ tùgun sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen i si min sàn?  
Can you get rice to buy for your family?
i si kɔ̀rɛ́ɛ̀ tùgun sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen i si min sàn
i si kɔ̀rɔ tùgun sɔ̀tɔ i la dénbaya nù yen i si min sàn
2SG POT rice -ART again get 2SG POSS family -ART -PL for 2SG POT which buy
pron pm n -mrph adv v pron conj n -mrph -mrph pp pron pm n v
ecouterMamT
ɛy, i si kɔ̀rɛ́ɛ̀ sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen i si min sàn  
Yes, you would get rice to buy for your family.
ɛy i si kɔ̀rɛ́ɛ̀ sɔ̀tɔ i la dénbayànù yen i si min sàn
híi i si kɔ̀rɔ sɔ̀tɔ i la dénbaya nù yen i si min sàn
yes 2SG POT rice -ART get 2SG POSS family -ART -PL for 2SG POT which buy
itj pron pm n -mrph v pron conj n -mrph -mrph pp pron pm n v
ecouterMK
ɛ́skɛ Sàramúsaya lúumɛ̀ nìngéè i máyìta-la ɲɔ́ɔ là?  
Do they sell cows in the market of Saramusaya?
ɛ́skɛ Sàramúsaya lúumɛ̀ nìngéè i máyìtala ɲɔ́ɔ là
ɛskɛ Sàramúsaya lúumɔ nìngí bi máyìta la ɲɔ́ɔ là
ETRG.FR TOPON market -ART cow -ART be sell -GER that LOC
itj n.prop n -mrph n -mrph cop v -mrph pron pp
ecouterMamT
nìngéè béle máyìta-la le ɲɔ́ɔ là  
Cows aren't solled there.
nìngéè béle máyìtala le ɲɔ́ɔ là
nìngí béle máyìta la le ɲɔ́ɔ là
cow -ART COP.NEG sell -GER FOC that LOC
n -mrph cop v -mrph prt pron pp
ecouterUK
kólofɛɲɛ̀nù de a nin kùtáànù de  
Cattle and clothes
kólofɛɲɛ̀nù de a nin kùtáànù de
kólofɛn nù le a nin kùta nù le
cattle -ART -PL FOC 3SG and clothes -ART -PL FOC
n -mrph -mrph prt pron conj n -mrph -mrph prt
ecouterBilK
bǎànù de máyìta-la ɲɔ́ɔ là a nin sìiséènù  
Goats and chicken are sold there.
bǎànù de máyìtala ɲɔ́ɔ là a nin sìiséènù
bǎànù de máyìtala ɲɔ́ɔ là a nin sìiséènù
ecouterMK
yɔ̀ɔ, Sàramúsaya lúumɛ̀, ma bát' a lɔ́n, bàânu nin sìiséènù nin kùtáàn' de máyìta-la ɲɔ́ɔ là, a nin dámuè a nin bàntárà a nin wúseɲɛ̀  
I see, in the market of Saramusaya, they sell goats and chicken and clothes, and also food, manioc, sweet potato.
yɔ̀ɔ Sàramúsaya lúumɛ̀ ma bát a lɔ́n bàânu nin sìiséènù nin kùtáàn de máyìtala ɲɔ́ɔ là a nin dámuè a nin bàntárà a nin wúseɲɛ̀
yɔ̀ɔ Sàramúsaya lúumɔ ma báti a lɔ́n bàa nin sìise nin kùta le máyìta la ɲɔ́ɔ là a nin dámu a nin bàntára a nin wúsen
despise TOPON market -ART 1PL PRF 3SG know goat and chiken and clothes FOC sell -GER that LOC 3SG and eat -ART 3SG and manioc -ART 3SG and yam -ART
v n.prop n -mrph pron pm pron v n conj n conj n prt v -mrph pron pp pron conj v -mrph pron conj n -mrph pron conj n -mrph
ecouterMamT
mhm  
Yes.
mhm
mhm
yes
itj
ecouterMK
áa  
áa
a!
itj
ecouterMK
Sàramúsaya lúumɛ̀ nɔ̀n, i máni bɔ́ɔ i y' a wà-la Sàramúsaya, i la tránspɔru.. i min sàara-la  
The market of Saramusaya, when you go to Saramusaya, the transport fare that you pay..
Sàramúsaya lúumɛ̀ nɔ̀n i máni bɔ́ɔ i y a wàla Sàramúsaya i la tránspɔru i min sàarala
Sàramúsaya lúumɔ nɔ̀n i máni bɔ́ɔ i bi a wà la Sàramúsaya i la tránspɔru i min sàara la
TOPON market -ART but 2SG COND leave 2SG be 3SG go -GER TOPON 2SG POSS ETRG.FR 2SG which pay -GER
n.prop n -mrph itj pron pm v pron cop pron v -mrph n.prop pron conj n pron n v -mrph
ecouterMK
a si wáa múgan bɔ́ɔ káa wáa tán de káa kɛ̀mɛ lɔ́ɔlu le?  
Does it cost twenty thousand or ten thousand or five hundred?
a si wáa múgan bɔ́ɔ káa wáa tán de káa kɛ̀mɛ lɔ́ɔlu le
a si wáa múgan bɔ́ɔ káa wáa tán le káa kɛ̀mɛ lɔ́ɔlu le
3SG POT thousand twenty leave or.INTERR thousand ten FOC or.INTERR hundred five FOC
pron pm num num v conj num num prt conj num num prt
ecouterMamT
wáa tán de  
It is ten thousand
wáa tán de
wáa tán le
thousand ten FOC
num num prt
ecouterMK
híi, wáa tán de tágà là yànnin Sàramúsaya?  
So, it's ten thousand to go from here to Saramusaya
híi wáa tán de tágà là yànnin Sàramúsaya
híi wáa tága le tága là yànnin Sàramúsaya
yes thousand go FOC go -ART LOC after TOPON
itj num v prt v -mrph pp conj n.prop
ecouterMamT
yànnin Sàramúsaya, si mɔ́nbilè tɔ le  
from here to Saramusaya, if it is by car
yànnin Sàramúsaya si mɔ́nbilè le
yànnin Sàramúsaya si mɔ́nbili le
after TOPON if car -ART in FOC
conj n.prop conj n -mrph pp prt
ecouterMK
i máni wúli nàa-la i ni wáa tán tùgun sàara, wo bát' a tàa wáa múgan  
when you go to return you also pay ten thousand, and this makes twenty thousand
i máni wúli nàala i ni wáa tán tùgun sàara wo bát a tàa wáa múgan
i máni wúli nàa la i ni wáa tán tùgun sàara wo báti a tàa wáa múgan
2SG COND get.up come -GER 2SG OPT thousand ten again pay that PRF 3SG take thousand twenty
pron pm v v -mrph pron pm num num adv v pron pm pron v num num
ecouterMamT
wáa múgan  
twenty thousand
wáa múgan
wáa múgan
thousand twenty
num num
ecouterMK
si mɔ́tɔ le nɔ̀n mu?  
And what if it is by motorbike?
si mɔ́tɔ le nɔ̀n mu
si mɔ́tɔ le nɔ̀n mu
if motorcycle FOC but IDENT
conj n prt itj cop
ecouterMamT
si mɔ́tɔ le  
If there's a motorcycle,
si mɔ́tɔ le
si mɔ́tɔ le
if motorcycle FOC
conj n prt
ecouterMamT
ɓá wo ɲɔ́ɔ wo k' a lɔ́n tàksimótonù de, a s' a tàran a fàtanden, dóonù s' a fɔ́ɔ yan hári mɔ̀ɔ kélen háa wáa múgan háa ɲáa tɔ ɲɔ́ɔ là, mɛ..  
Well, you know, taxi-moto, it can vary, some can say for one person twenty thousand and more that that
ɓá wo ɲɔ́ɔ wo k a lɔ́n tàksimótonù de a s a tàran a fàtanden dóonù s a fɔ́ɔ yan hári mɔ̀ɔ kélen háa wáa múgan háa ɲáa ɲɔ́ɔ là
ɓáy wo ɲɔ́ɔ wo ka a lɔ́n tàksimóto nù le a si a tàran a fàtan len dóo nù si a fɔ́ɔ yan hári mɔ̀ɔ kélen háa wáa múgan háa ɲáa ɲɔ́ɔ là
as 2PL that 2PL PST.TR 3SG know ETRG.FR -PL FOC 3SG POT 3SG find 3SG divide -PC.RES one -PL POT 3SG say that but man one as.far.as thousand twenty as.far.as eye in that LOC ETRG.FR
conj pron pron pron pm pron v n -mrph prt pron pm pron v pron v -mrph n -mrph pm pron v pron prt n num conj num num conj n pp pron pp conj
ecouterMamT
si móto le a ni tɛ̀ren, i le nín móto tígè wo ka ɲɔ̀gɔn lɔ́n, wo béle táksi kɔ́è kúmà fɔ́ɔ-la, wo i kúma-la le, i s' a wà kómin nà, i ni nàa kómin nà, a s' a fɔ́ɔ tún, i ni lítri kélen láa a kùn ma, wo s' a wà min nà kómin nà  
If it is a motorbike and it's the case the you and the owner of the motorbike, you know each other, you wouldn't consider it as a taxi, you would say only, how you come and how you return, he would say that you pay him one litre, with which you go there.
si móto le a ni tɛ̀ren i le nín móto tígè wo ka ɲɔ̀gɔn lɔ́n wo béle táksi kɔ́è kúmà fɔ́ɔla wo i kúmala le i s a wà kómin nà i ni nàa kómin nà a s a fɔ́ɔ tún i ni lítri kélen láa a kùn ma wo s a wà min nà kómin nà
si móto le a ni tɛ̀ren i le nín móto tìgi wo ka ɲɔ̀gɔn lɔ́n wo béle táksi kúma fɔ́ɔ la wo bi kúma la le i si a wà kómin là i ni nàa kómin là a si a fɔ́ɔ tún i ni lítri kélen láa a kùn ma wo si a wà min là kómin là
if motorcycle FOC 3SG OPT find 2SG FOC and motorcycle owner -ART 2PL PST.TR the.same know 2PL COP.NEG ETRG.FR behind speech -ART say -GER 2PL be speak -GER FOC 2SG POT 3SG go how LOC 2SG OPT come how LOC 3SG POT 3SG say only 2SG OPT ETRG.FR one lie 3SG head to 2PL POT 3SG go which LOC how LOC
conj n prt pron pm v pron prt conj n n -mrph pron pm n v pron cop n pp n -mrph v -mrph pron cop v -mrph prt pron pm pron v adv pp pron pm v adv pp pron pm pron v prt pron pm n num conj pron n pp pron pm pron v n pp adv pp
ecouterMK
mhm  
mhm
mhm
yes
itj
ecouterMK
ɛɛ, hári n bi' a mɛ́n-na nun, kó Sàramúsaya kílà, a máa ɲìn, a tíɲanden, n k' a mɛ́n tùgun, kó an bá' màsíɲɛ̀nù nàati tèle fìla kɛɛ tɔ tùgun, k' a gràtɛ, tòoɲáà le wo là?  
I heared that the road of Saramusaya, it's not good, it's broken, but I've also heared that they brought machines and these two last days, they scrape it, is this true?
ɛɛ hári n bi a mɛ́nna nun kó Sàramúsaya kílà a máa ɲìn a tíɲanden n k a mɛ́n tùgun kó an bá màsíɲɛ̀nù nàati tèle fìla kɛɛ tùgun k a gràtɛ tòoɲáà le wo là
ɛɛ hári n bi a mɛ́n la nun kó Sàramúsaya kíla a máa ɲìn a tíɲa len n ka a mɛ́n tùgun kó anu báti màsin nù nàati tèle fìla kɛɛ tùgun ka a gràtɛ tòoɲa le wo là
ur but 1SG be 3SG hear -GER RETR say TOPON road -ART 3SG NEG.COP be.good 3SG go.bad -PC.RES 1SG PST.TR 3SG hear again say 3PL PRF machine -ART -PL bring sun two this in again PST.TR 3SG ETRG.FR truth -ART FOC that LOC
itj prt pron cop pron v -mrph prt v n.prop n -mrph pron cop v pron v -mrph pron pm pron v adv v pron pm n -mrph -mrph v n num pron pp adv pm pron v n -mrph prt pron pp
ecouterMamT
ɲɔ́ɔ tòoɲáà le, Sàramúsaya kílà, a máa ɲìn, kɔ̀nɔ yan káa lɛ́r ma, an bá' màsíɲɛ̀nù nàati, an bát' a gràtɛ, a ɲùmaà là, an báti' sàagi tùgun kɔ̀tɛ́ɛ̀ tùgun, ani bàngu kɛ́ndɛ̀ tùgun, ɓá wo k' a lɔ́n, bànguè dóonù pùtaputanden de  
It's true, the road of Saramusaya it's not good, but now, they've brought machines, they've scraped it properly, then they came back, they brought pure earth, you know this pure earth
ɲɔ́ɔ tòoɲáà le Sàramúsaya kílà a máa ɲìn kɔ̀nɔ yan káa lɛ́r ma an bá màsíɲɛ̀nù nàati an bát a gràtɛ a ɲùmaà là an báti sàagi tùgun kɔ̀tɛ́ɛ̀ tùgun ani bàngu kɛ́ndɛ̀ tùgun ɓá wo k a lɔ́n bànguè dóonù pùtaputanden de
ɲɔ́ɔ tòoɲa le Sàramúsaya kíla a máa ɲìn kɔ̀nɔ yan káa lɛ́r ma anu báti màsin nù nàati anu báti a gràtɛ a ɲùman là anu báti sàagi tùgun kɔ̀tɛ́ɛ̀ tùgun anu bàngu kɛ́ndɛ tùgun ɓáy wo ka a lɔ́n bàngu dóo nù pùtaputa nden le
that truth FOC TOPON road -ART 3SG NEG.COP be.good but that place hour to 3PL PRF machine -ART -PL bring 3PL PRF 3SG ETRG.FR 3SG good -ART LOC 3PL PRF return again now again 3PL earth right -ART again as 2PL PST.TR 3SG know earth -ART one -PL pure -DIM FOC
pron n prt n.prop n -mrph pron cop v conj pron n n pp pron pm n -mrph -mrph v pron pm pron v pron adj -mrph pp pron pm v adv adv adv pron n adj -mrph adv conj pron pm pron v n -mrph n -mrph adj -mrph prt
ecouterMamT
an i bàngu kɛ́ndɛ̀ sèn-na, k' a láa a kún ma, kà bán, kà sìtɔ́rnu tùgun.. sìtɔ́rnu ni jéè nàati, a ni' a láa a kún ma  
They dig wet earth, and put it there, and the tank.. the tank brings water, it is put there.
an i bàngu kɛ́ndɛ̀ sènna k a láa a kún ma kà bán kà sìtɔ́rnu tùgun sìtɔ́rnu ni jéè nàati a ni a láa a kún ma
anu bi bàngu kɛ́ndɛ sèn la kà a láa a kùn ma kà bán kà sìtɔ́rnu tùgun sìtɔ́rnu ni jíi nàati a ni a láa a kùn ma
3PL be earth right -ART dig -GER SEQ 3SG lie 3SG head to SEQ end SEQ cestern again cestern OPT water -ART bring 3SG OPT 3SG lie 3SG head to
pron cop n adj -mrph v -mrph conj pron conj pron n pp conj v conj n adv n pm n -mrph v pron pm pron conj pron n pp
ecouterMK
sìtɔ́rnu tùgun ni jéè nàati k' a la-bón a ma  
The tank would bring water and pour it on it.
sìtɔ́rnu tùgun ni jéè nàati k a labón a ma
sìtɔ́rnu tùgun ni jíi nàati kà a la bón a ma
cestern again OPT water -ART bring SEQ 3SG CAUS- fling 3SG to
n adv pm n -mrph v conj pron mrph- v pron pp
ecouterMamT
ɛy  
Yes
ɛy
híi
yes
itj
ecouterMK
ɛɛ yànnín Dɔ́gɔmɛ, wo ɲɔ́ɔ gùdrɔ́n de láanden káa hári tàrawɔ wúleɲɛ̀ le káa?  
between here and Dogomet is there an asphalt road or an earth road?
ɛɛ yànnín Dɔ́gɔmɛ wo ɲɔ́ɔ gùdrɔ́n de láanden káa hári tàrawɔ wúleɲɛ̀ le káa
ɛɛ yànnín Dɔ́gɔmɛ wo ɲɔ́ɔ gúdrɔn le láa len káa hári tárawɔ wùlen le káa
ur after TOPON that that ETRG.FR FOC lie -PC.RES or.INTERR but road red -ART FOC or.INTERR
itj conj n.prop pron pron n prt n -mrph conj prt n adj -mrph prt conj
ecouterMamT
ɔ̀ɔ́yɛ̀ i tún, i táa-la Dɔ́gɔmɛ yan, i si bɔ́ɔ yan i n' a wà háa Kánbaya  
You go from here to Dogomet, you leave here and go to Kanbaya.
ɔ̀ɔ́yɛ̀ i tún i táala Dɔ́gɔmɛ yan i si bɔ́ɔ yan i n a wà háa Kánbaya
ɔ̀ɔ́yɛ̀ i tún bi tága la Dɔ́gɔmɛ yan i si bɔ́ɔ yan i ni a wà háa Kánbaya
no 2SG only be go -GER TOPON that 2SG POT leave that 2SG OPT 3SG go as.far.as TOPON
itj pron prt cop v -mrph n.prop pron pron pm v pron pron pm pron v conj n.prop
ecouterMamT
kà bɔ́ɔ yan háa Kánbaya, tàrawɔ́ɛ̀ le, kɔ̀nɔ kà bɔ́ɔ ɲɔ́ɔ kà dòn Dɔ̀gɔmɛ, rút sɛ́kɔndɛr le  
From here to Kanbaya there is the main road, but from there to Dogomet, there is the secondary road.
kà bɔ́ɔ yan háa Kánbaya tàrawɔ́ɛ̀ le kɔ̀nɔ kà bɔ́ɔ ɲɔ́ɔ kà dòn Dɔ̀gɔmɛ rút sɛ́kɔndɛr le
kà bɔ́ɔ yan háa Kánbaya tàrawɔ́ le kɔ̀nɔ kà bɔ́ɔ ɲɔ́ɔ kà dòn Dɔ̀gɔmɛ rút sɛ́kɔndɛr le
SEQ leave that as.far.as TOPON road -ART FOC but SEQ leave that SEQ enter TOPON ETRG.FR ETRG.FR FOC
conj v pron conj n.prop n -mrph prt conj conj v pron conj v n.prop n adj prt
ecouterMK
yɔ̀ɔ  
yɔ̀ɔ
yɔ̀ɔ
a!
itj
ecouterMK
Dɔ̀gɔmɛ kílà wo nɔ̀n a tábɛ̀nden kóoben káa kíla báa máa?  
Is the road to Dogomet well repaired, or is it not a good road?
Dɔ̀gɔmɛ kílà wo nɔ̀n a tábɛ̀nden kóoben káa kíla báa máa
Dɔ̀gɔmɛ kíla wo nɔ̀n a tábɛ̀n len kóoben káa kíla báa máa
TOPON road -ART that but 3SG mend -PC.RES much or.INTERR road big NEG.COP
n.prop n -mrph pron itj pron v -mrph adv conj n adj cop
ecouterBilK
Dɔ̀gɔmɛ kílà, a tábɛ̀nden kóoben  
The road to Dogomet is well repaired.
Dɔ̀gɔmɛ kílà a tábɛ̀nden kóoben
Dɔ̀gɔmɛ kílà a tábɛ̀nden kóoben
ecouterMK
áwà, ngàsí  
Okay.
áwà ngàsí
áwà ngàsí
well okay
itj itj
ecouterMK
ɛɛ Tùnkára i le ka yɔ́n de lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ? i ka yɔ́n nín yɔ́n lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ?  
Tukara, who do you know in Dogomet?
ɛɛ Tùnkára i le ka yɔ́n de lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ i ka yɔ́n nín yɔ́n lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ
ɛɛ Tùnkára i le ka yɔ́n le lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ i ka yɔ́n nín yɔ́n lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ
ur NOM.M 2SG FOC PST.TR who? FOC know TOPON 2SG PST.TR who? and who? know TOPON
itj n.prop pron prt pm pron prt v n.prop pron pm pron conj pron v n.prop
ecouterMamT
n de, n k' a..  
Me, I..
n de n k a
n le n ka a
1SG FOC 1SG PST.TR 3SG
pron prt pron pm pron
ecouterMK
híi  
Yes.
híi
híi
yes
itj
ecouterMamT
n de, n ka mɔ̀gɔ sìyaman lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ, ɓá n ka ma mɛ́tɛrunù lɔ́n  
I know a lot of people in Dogomet, I know my teachers.
n de n ka mɔ̀gɔ sìyaman lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ ɓá n ka ma mɛ́tɛrunù lɔ́n
n le n ka mɔ̀gɔ sìyaman lɔ́n Dɔ̀gɔmɛ ɓáy n ka ma mɛ́tɛru nù lɔ́n
1SG FOC 1SG PST.TR man numerous know TOPON as 1SG PST.TR 1PL teacher -PL know
pron prt pron pm n adj v n.prop conj pron pm pron n -mrph v
ecouterMK
wo la mɛ́tɛru, wo tɔ́gɔ káma le? min wo la-kàran-na lɛ̀kkɔl là, a le tɔ́gɔ káma?  
Your teacher, what is his name? the one, who teaches you, what is his name?
wo la mɛ́tɛru wo tɔ́gɔ káma le min wo lakàranna lɛ̀kkɔl là a le tɔ́gɔ káma
wo la mɛ́tɛru wo tɔ́gɔ káma le min wo la kàran la lɛ́kkɔlu là a le tɔ́gɔ káma
2PL POSS teacher that name how FOC which 2PL CAUS- study -GER school LOC 3SG FOC name how
pron conj n pron n adv prt n pron mrph- v -mrph n pp pron prt n adv
ecouterMamT
ma mɛ́tɛr bi ɲɔ́ɔ mɔ̀gɔ.. mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila főo  
We have seven teachers altogether.
ma mɛ́tɛr bi ɲɔ́ɔ mɔ̀gɔ mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila főo
ma mɛ́tɛru bi ɲɔ́ɔ mɔ̀gɔ mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila főo
1PL teacher be that man man seven UNIV
pron n cop pron n n num dtm
ecouterMK
mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila le wo le la-kàran-na wo la lɛ̀kkɔ́l búutɔ, wo le tɔ́gɔ káma?  
There are seven teachers that teach you at school, what are their names?
mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila le wo le lakàranna wo la lɛ̀kkɔ́l búutɔ wo le tɔ́gɔ káma
mɔ̀gɔ wɔ́rɔwila le wo le la kàran la wo la lɛ̀kkɔ́lu búutɔ wo le tɔ́gɔ káma
man seven FOC 2PL FOC CAUS- study -GER 2PL POSS school in that FOC name how
n num prt pron prt mrph- v -mrph pron conj n pp pron prt n adv
ecouterMamT
dóè ɲɔ́ɔ tɔ́gɔ Prɛ̀nspál, dóè ɲɔ́ɔ mɛ̀syɛ́ Áli, dóè ɲɔ́ɔ Sìrláà, dóè ɲɔ́ɔ Búnjala, dóo bi ɲɔ́ɔ Màryamsónna, dóo bi ɲɔ́ɔ Wásilla  
One's name is Prensepal, one is Ali, one is Sirla, one is Bunja, one is Maryamasonna, one is Wasilla
dóè ɲɔ́ɔ tɔ́gɔ Prɛ̀nspál dóè ɲɔ́ɔ mɛ̀syɛ́ Áli dóè ɲɔ́ɔ Sìrláà dóè ɲɔ́ɔ Búnjala dóo bi ɲɔ́ɔ Màryamsónna dóo bi ɲɔ́ɔ Wásilla
dóo ɲɔ́ɔ tɔ́gɔ Prɛ̀nspál dóo ɲɔ́ɔ mɛ̀syɛ́ Áli dóo ɲɔ́ɔ Sírla dóo ɲɔ́ɔ Búnjala dóo bi ɲɔ́ɔ Màryamsónna dóo bi ɲɔ́ɔ Wásilla
one -ART that name NOM.M one -ART that ETRG.FR NOM.M one -ART that NOM.F one -ART that NOM.M one be that NOM.M one be that NOM.M
n -mrph pron n n.prop n -mrph pron n n.prop n -mrph pron n.prop n -mrph pron n.prop n cop pron n.prop n cop pron n.prop
ecouterMamT
dóo bi ɲɔ́ɔ Sɔrs.. George  
And antother is called George.
dóo bi ɲɔ́ɔ Sɔrs George
dóo bi ɲɔ́ɔ Sɔrs George
one be that
n cop pron
ecouterMK
ɛɛ wo la lɛ́kɔl búutɔ, wo la mɛ́tɛrɛ̀nù, wonù' i wo wáajɛ-la fɛ́n de là, álakɔ wo ni kàran ɛɛ.. wo la ɛɛ.. hàkkílènù ni mákàfu?  
in your school your teachers, what do they advise you so that you study and so that your knowledge grows?
ɛɛ wo la lɛ́kɔl búutɔ wo la mɛ́tɛrɛ̀nù wonù i wo wáajɛla fɛ́n de là álakɔ wo ni kàran ɛɛ wo la ɛɛ hàkkílènù ni mákàfu
ɛɛ wo la le búutɔ wo la mɛ́tɛru nù wo nù i wo wáajɛ la fɛ́n le là álakɔ wo ni kàran ɛɛ wo la ɛɛ hàkkíli nù ni mákàfu
ur 2PL POSS FOC in 2PL POSS teacher -ART -PL that -PL 2SG 2PL advise -GER what? FOC LOC in.order.to 2PL OPT study ur 2PL POSS ur intelligence -ART -PL OPT add
itj pron conj prt pp pron conj n -mrph -mrph pron -mrph pron pron v -mrph pron prt pp conj pron pm v itj pron conj itj n -mrph -mrph pm v
ecouterMamT
ɲɔ́ɔ ma máni kée ɲɔ́ɔ..  
when we come there..
ɲɔ́ɔ ma máni kée ɲɔ́ɔ
ɲɔ́ɔ ma máni kée ɲɔ́ɔ
that 1PL COND arrive that
pron pron pm v pron
ecouterBilK
wonù i ma wáajɛ-la min nà?  
What do they advise us?
wonù i ma wáajɛla min nà
wonù i ma wáajɛla min nà
ecouterBilK
ma máni dòn, kàla bùtun sánnin annù ma la-kàran  
when we enter, each time before they start teaching us,
ma máni dòn kàla bùtun sánnin annù ma lakàran
ma máni dòn kàla bùtun sánnin annù ma lakàran
ecouterBilK
an si ma kɔ̀nsɛy, kó ma ni ma wàkkilɛ, kàraɲɛ́ɛ̀ ma, ma ni sɔ̀ri nàa-la, sánnin an ni dòn klásɛ là  
They advise us to be industrious, in our studies, that we should wake up early to come before they enter into the classroom
an si ma kɔ̀nsɛy kó ma ni ma wàkkilɛ kàraɲɛ́ɛ̀ ma ma ni sɔ̀ri nàala sánnin an ni dòn klásɛ là
an si ma kɔ̀nsɛy kó ma ni ma wàkkilɛ kàraɲɛ́ɛ̀ ma ma ni sɔ̀ri nàala sánnin an ni dòn klásɛ là
ecouterBilK
wo ni' a tɛ̀ren ma főo bá' dòn, ma bá' ma sìgi  
he sees that we all have come in and sat down.
wo ni a tɛ̀ren ma főo bá dòn ma bá ma sìgi
wo ni a tɛ̀ren ma főo bá dòn ma bá ma sìgi
ecouterBilK
ma ni.. ma ka min kàran lɛ̀kkɔ́l là, ma máni dòn bóɲɛ̀nù nà, ma ni' a ta-kàran  
What we've seen at school, when we return home, we revise it.
ma ni ma ka min kàran lɛ̀kkɔ́l là ma máni dòn bóɲɛ̀nù nà ma ni a takàran
ma ni ma ka min kàran lɛ̀kkɔ́l là ma máni dòn bóɲɛ̀nù nà ma ni a takàran
ecouterBilK
kó ma ni' ma wàkkilɛ, púrkɛ ma si kɛ́ɛ kómin nà, kó an de gòyi  
They tell us to be diligent, so that we become as them.
kó ma ni ma wàkkilɛ púrkɛ ma si kɛ́ɛ kómin nà kó an de gòyi
kó ma ni ma wàkkilɛ púrkɛ ma si kɛ́ɛ kómin nà kó an de gòyi
ecouterBilK
anu ma wàajɛ-la wo le là, sánnin an ni fɔ́lɔ ma la-kàran-na  
This is what they say to us before they start to teach us.
anu ma wàajɛla wo le là sánnin an ni fɔ́lɔ ma lakàranna
anu ma wàajɛla wo le là sánnin an ni fɔ́lɔ ma lakàranna
ecouterMK
áa, n bát' a lɔ́n, an i wàajɛ-la wo le là, s' an ni fɔ́lɔ wo la-kàran-na  
I see, this is what they say to you before they start to teach you.
áa n bát a lɔ́n an i wàajɛla wo le là s an ni fɔ́lɔ wo lakàranna
n báti a lɔ́n anu bi wàajɛ la wo le là si anu ni fɔ́lɔ wo la kàran la
a! 1SG PRF 3SG know 3PL be advise -GER that FOC LOC if 3PL OPT start 2PL CAUS- study -GER
itj pron pm pron v pron cop v -mrph pron prt pp conj pron pm v pron mrph- v -mrph
ecouterMK
yànká nɔn kɔ̀tɛ́ɛ̀, wo le, dɛ̀pi wo dòn-tá lɛ̀kkɔ́l là, wo le nin wo la mɛ́tɛrɛ̀nù máa ɲɔ̀gɔn ma-sɔ̀ɔsɔ fűsi là háa, min si kɛ́ɛ sábu là wo ni bɔ́ɔ lɛ̀kkɔ́l là?  
Now, since the time you've entered school, you and your teachers, havent' you argued with each other just like this, so that it would become the reason for you to be moved out of school?
yànká nɔn kɔ̀tɛ́ɛ̀ wo le dɛ̀pi wo dòntá lɛ̀kkɔ́l là wo le nin wo la mɛ́tɛrɛ̀nù máa ɲɔ̀gɔn masɔ̀ɔsɔ fűsi là háa min si kɛ́ɛ sábu là wo ni bɔ́ɔ lɛ̀kkɔ́l là
yànka nɔn kɔ̀tɛ́ɛ̀ wo le dɛ̀pi wo do lɛ̀kkɔ́lu là wo le nin wo la mɛ́tɛru nù máa ɲɔ̀gɔn ma sɔ̀ɔsɔ fűs là háa min si kɛ́ɛ sábu là wo ni bɔ́ɔ lɛ̀kkɔ́lu là
here but now 2PL FOC ETRG.FR 2PL FOC.do school LOC 2PL FOC and 2PL POSS teacher -ART -PL NEG.COP the.same VERB.PL- contradict nothing LOC as.far.as which POT do support LOC that OPT leave school LOC
adv itj adv pron prt conj pron prt n pp pron prt conj pron conj n -mrph -mrph cop n mrph- v n pp conj n pm v n pp pron pm v n pp
ecouterBilK
á, ma i ɲɔ́gɔn ma-sɔ̀ɔsɔ-la ye, kɔ̀nɔ, ma i ma fàmmájigi-la le anu yen  
We do distpute, but then we apologize
ma i ɲɔ́gɔn masɔ̀ɔsɔla ye kɔ̀nɔ ma i ma fàmmájigila le anu yen
ma i ɲɔ́gɔn masɔ̀ɔsɔla ye kɔ̀nɔ ma i ma fàmmájigila le anu yen
ecouterMK
áwà wo ni wo fàmmájigi álakɔ wo si gándalɛ̀ sɔ̀tɔ kɔ́min nà, wo ni kɛ́ɛ, kó an de tùgun kɛ́ɛnden kómin nà  
So, you apologize so that you receive education (gandal - pular), so the you become so as they have become.
áwà wo ni wo fàmmájigi álakɔ wo si gándalɛ̀ sɔ̀tɔ kɔ́min nà wo ni kɛ́ɛ kó an de tùgun kɛ́ɛnden kómin nà
áwà wo ni wo fàmmájigi álakɔ wo si gándal sɔ̀tɔ là wo ni kɛ́ɛ kó anu le tùgun kɛ́ɛ len kómin là
well 2PL OPT 2PL apologize in.order.to 2PL POT ETRG.PUL -ART get behind LOC 2PL OPT do say 3PL FOC again do -PC.RES how LOC
itj pron pm pron v conj pron pm n -mrph v pp pp pron pm v v pron prt adv v -mrph adv pp
ecouterBilK
ɛy  
Yes.
ɛy
ɛy
ecouterMK
lɛ̀kkɔ́l kɔ́ɛ̀ kɛɛ nɔn, hári n bi' i màɲíninka-la, a sɔ̀nɔma káa a gbɛ̀lɛ?  
This school business, I'd ask you, is it easy or diffucult?
lɛ̀kkɔ́l kɔ́ɛ̀ kɛɛ nɔn hári n bi i màɲíninkala a sɔ̀nɔma káa a gbɛ̀lɛ
lɛ̀kkɔ́lu kɔ́ɔ kɛɛ nɔn hári n bi i màɲíninka la a sɔ̀nɔma káa a gbɛ̀lɛ
school thing -ART this but but 1SG be 2SG ask -GER 3SG easy or.INTERR 3SG difficult
n n -mrph pron itj prt pron cop pron v -mrph pron adj conj pron adj
ecouterBilK
á, lɛ̀kkɔ́l kɔ́ɛ̀ kɛ̀ɛ  
Well, this school buisiness..
lɛ̀kkɔ́l kɔ́ɛ̀ kɛ̀ɛ
lɛ̀kkɔ́l kɔ́ɛ̀ kɛ̀ɛ
ecouterBilK
a sɔ.. a ɲíginden, a gbɛ̀lɛ, a sɔ̀nɔman, a gbɛ̀lɛman  
It is both easy and difficult
a a ɲíginden a gbɛ̀lɛ a sɔ̀nɔman a gbɛ̀lɛman
a a ɲíginden a gbɛ̀lɛ a sɔ̀nɔman a gbɛ̀lɛman
ecouterMK
lɛ̀kkɔ́l kàraɲɛ́ɛ̀, Tùnkára, i kó kó a gbɛ̀lɛ, a la kɔ́tɔ gbɔ́ɔ, a la kɔ́tɔ dí, kó a gbɛ̀lɛ kóoben, i kó a sɔ̀ɔnɔyánden tùgun. Fɛ́n de fɛ́ɲɛ̀ la-sɔ̀ɔnɔyá-la k' a la-gbɛ̀lɛya?  
The studying, Tunkara, you say, it's difficult and it's easy, it's very difficult and at the same time it's easy. What makes it easy and difficult?
lɛ̀kkɔ́l kàraɲɛ́ɛ̀ Tùnkára i kó kó a gbɛ̀lɛ a la kɔ́tɔ gbɔ́ɔ a la kɔ́tɔ dí kó a gbɛ̀lɛ kóoben i kó a sɔ̀ɔnɔyánden tùgun Fɛ́n de fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála k a lagbɛ̀lɛya
lɛ̀kkɔ́lu kàran Tùnkára i kó kó a gbɛ̀lɛ a la gbɔ́ɔ a la dí kó a gbɛ̀lɛ kóoben i kó a sɔ̀ɔnɔyá len tùgun fɛ́n le fɛ́n la sɔ̀ɔnɔyá la kà a la gbɛ̀lɛya
school study -ART NOM.M 2SG say say 3SG difficult 3SG POSS behind disagreable 3SG POSS behind pleasant say 3SG difficult much 2SG say 3SG be.simple -PC.RES again what? FOC thing -ART CAUS- be.simple -GER SEQ 3SG CAUS- be.tight
n v -mrph n.prop pron v v pron adj pron conj pp adj pron conj pp adj v pron adj adv pron v pron v -mrph adv pron prt n -mrph mrph- v -mrph conj pron mrph- v
ecouterMamT
min i fɛ́ɲɛ̀ la-sɔ̀ɔnɔyá-la k' a la-ɲígin?  
What makes ti easy and nice?
min i fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála k a laɲígin
min bi fɛ́n la sɔ̀ɔnɔyá la kà a la ɲígin
which be thing -ART CAUS- be.simple -GER SEQ 3SG CAUS- soft
n cop n -mrph mrph- v -mrph conj pron mrph- v
ecouterBilK
min i fɛ́ɲɛ̀ la-sɔ̀ɔnɔyá-la?  
What makes it easy?
min i fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála
min i fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála
ecouterBilK
ɛɛ mɔ̀gɔ madɛ̀ɛmáɲɛ̀ le fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála  
It's the other's help that makes it easy.
ɛɛ mɔ̀gɔ madɛ̀ɛmáɲɛ̀ le fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála
ɛɛ mɔ̀gɔ madɛ̀ɛmáɲɛ̀ le fɛ́ɲɛ̀ lasɔ̀ɔnɔyála
ecouterBilK
i ni.. i ni' i fàmmájigi i mɛ́ɛtɛrnù yen  
You should respect your teachers.
i ni i ni i fàmmájigi i mɛ́ɛtɛrnù yen
i ni i ni i fàmmájigi i mɛ́ɛtɛrnù yen
ecouterBilK
min i fɔ́ɔ-la i yen, i n' i tólomasɔ kóoben  
What is told to you, you should listen to it attentively.
min i fɔ́ɔla i yen i n i tólomasɔ kóoben
min i fɔ́ɔla i yen i n i tólomasɔ kóoben
ecouterBilK
i máni min kàran, i máni ta-nàa bóɲɛ̀ là, i ni a ta-kàran, wo máni táa ɲɔ́ɔ sínàn, i máni ta-màɲíninka wo là, i s' a ta-fɔ́ɔ anu yen  
That what you have studied, when you come back home, you revise it. When you go there the next day, when you're asked about it again, you would tell it to them.
i máni min kàran i máni tanàa bóɲɛ̀ là i ni a takàran wo máni táa ɲɔ́ɔ sínàn i máni tamàɲíninka wo là i s a tafɔ́ɔ anu yen
i máni min kàran i máni tanàa bóɲɛ̀ là i ni a takàran wo máni táa ɲɔ́ɔ sínàn i máni tamàɲíninka wo là i s a tafɔ́ɔ anu yen
ecouterBilK
ɛ̀kkɔ́l la sɔ̀ɔnɔyá dóo le wo, a la gbɛ̀lɛya min tùgun nà, i mán dòn ɛ̀kkɔ́l là, i tée i tólomasɔ i mɛ́ɛtɛr i min fɔ́ɔ-la i yen  
This is what is easy about school, and it is difficult if you come to school and don's listen, what teachers tells you.
ɛ̀kkɔ́l la sɔ̀ɔnɔyá dóo le wo a la gbɛ̀lɛya min tùgun nà i mán dòn ɛ̀kkɔ́l là i tée i tólomasɔ i mɛ́ɛtɛr i min fɔ́ɔla i yen
ɛ̀kkɔ́l la sɔ̀ɔnɔyá dóo le wo a la gbɛ̀lɛya min tùgun nà i mán dòn ɛ̀kkɔ́l là i tée i tólomasɔ i mɛ́ɛtɛr i min fɔ́ɔla i yen
ecouterBilK
a mán min fɔ́ɔ, i tée wo kɛ́ɛ  
You don't do what he tells you.
a mán min fɔ́ɔ i tée wo kɛ́ɛ
a mán min fɔ́ɔ i tée wo kɛ́ɛ
ecouterBilK
wo mán ta-tága wo kɔ́ma tɔ là, an máni i màɲíninka-la, i t' a ta-fɔ́ɔ  
When you come back, when he asks you, you cannot explain.
wo mán tatága wo kɔ́ma là an máni i màɲíninkala i t a tafɔ́ɔ
wo mán tatága wo kɔ́ma là an máni i màɲíninkala i t a tafɔ́ɔ
ecouterBilK
àwá, an i tóo-la wo le tɔ, an ni' i la-bɔ́ɔ ɛ̀kkɔ́l búutɔ  
They would go on like this, they make you leave the school
àwá an i tóola wo le an ni i labɔ́ɔ ɛ̀kkɔ́l búutɔ
àwá an i tóola wo le an ni i labɔ́ɔ ɛ̀kkɔ́l búutɔ
ecouterBilK
àwa, i tóo-la wo le tɔ háa rɛ́zita máni kée, díi i là, i ni kɔ̀ri.. bɔ́ɔ-la, úbyàn an ni kɛ̀lɛɛ̀ bìla i ma  
You stay there till the evaluatio is made, and you fail, or make troubles with you.
àwa i tóola wo le háa rɛ́zita máni kée díi i là i ni kɔ̀ri bɔ́ɔla úbyàn an ni kɛ̀lɛɛ̀ bìla i ma
àwa i tóola wo le háa rɛ́zita máni kée díi i là i ni kɔ̀ri bɔ́ɔla úbyàn an ni kɛ̀lɛɛ̀ bìla i ma
ecouterBilK
an ni' a fɔ́ɔ.. dóonù n' a fɔ́ɔ i si kɛɛ mángo júè sànsan káa  
They would say: "you will be fencing mangoes here" (a common mockery for loosers at school).
an ni a fɔ́ɔ dóonù n a fɔ́ɔ i si kɛɛ mángo júè sànsan káa
an ni a fɔ́ɔ dóonù n a fɔ́ɔ i si kɛɛ mángo júè sànsan káa
ecouterBilK
si i ni dòn bùtúgunna kàraɲɛ́ɛ̀ tɔ, kó ɓáyi i béle sɔ̀n-na rɛ̀gɛ́lènù nà,  
When you go again to study, as you don't obey the rules,
si i ni dòn bùtúgunna kàraɲɛ́ɛ̀ kó ɓáyi i béle sɔ̀nna rɛ̀gɛ́lènù nà
si i ni dòn bùtúgunna kàraɲɛ́ɛ̀ kó ɓáyi i béle sɔ̀nna rɛ̀gɛ́lènù nà
ecouterBilK
dóonù' ni' a fɔ́ɔ i s' a wà n báta, i ni kɛɛ jíi, dɔ̀nɛ́ɛ̀ jáatɛya jíi kɛ́ɛ tàa gòyi  
Some would say: you will go to my place, you would carry water, take this quantity of water (??)
dóonù ni a fɔ́ɔ i s a wà n báta i ni kɛɛ jíi dɔ̀nɛ́ɛ̀ jáatɛya jíi kɛ́ɛ tàa gòyi
dóonù ni a fɔ́ɔ i s a wà n báta i ni kɛɛ jíi dɔ̀nɛ́ɛ̀ jáatɛya jíi kɛ́ɛ tàa gòyi
ecouterBilK
ɛ̀kkɔ́l tɔ gbɛ̀lɛyaà dóo le tùgun mu wo là  
There is also something difficult at school.
ɛ̀kkɔ́l gbɛ̀lɛyaà dóo le tùgun mu wo là
ɛ̀kkɔ́l gbɛ̀lɛyaà dóo le tùgun mu wo là
ecouterMK
ɛɛ n bi' i màɲíninka-la, Bìlálè Kɔ́ndɛ  
I'm asking you, Bilale Kɔnde,
ɛɛ n bi i màɲíninkala Bìlálè Kɔ́ndɛ
híi n bi i màɲíninka la Bìláli Kɔ́ndɛ
yes 1SG be 2SG ask -GER NOM.M -ART Konde
itj pron cop pron v -mrph n.prop -mrph n
ecouterMK
wo la lɛ̀kkɔ́l là, wo la kàramɔ́kɔ lɛ̀kkɔ́l-nù bi min fɔ́ɔ-la wo yen,  
at your school, that, what you teachers tell you,
wo la lɛ̀kkɔ́l là wo la kàramɔ́kɔ lɛ̀kkɔ́lnù bi min fɔ́ɔla wo yen
wo la lɛ̀kkɔ́lu là wo la kàramɔ́kɔ lɛ̀kkɔ́lu nù bi min fɔ́ɔ la wo yen
2PL POSS school LOC 2PL POSS learned school -PL be which say -GER 2PL for
pron conj n pp pron conj n n -mrph cop n v -mrph pron pp
ecouterMK
ɛ́ɛ dóonì ni' a fàamu, dóonì ni kɔ̀ri' a fàamu-la, hári wonì bél' an tólomalɔ-la le káa minnù y' a fàamu-la, hàkkílè le dí?  
Some understand it, others don't understand, it is that the latter don't listen, or those who understand, is it that they are clever?
ɛ́ɛ dóonì ni a fàamu dóonì ni kɔ̀ri a fàamula hári wonì bél an tólomalɔla le káa minnù y a fàamula hàkkílè le dí
ɛɛ dóo nù ni a fàamu dóo nù ni kɔ̀ri a fàamu la hári wo nù béle anu tólomalɔ la le káa min nù bi a fàamu la hàkkíli le dí
ur one -PL OPT 3SG understand one -PL OPT get.tired 3SG understand -GER but 2PL -PL COP.NEG 3PL listen -GER FOC or.INTERR which -PL be 3SG understand -GER intelligence -ART FOC pleasant
itj n -mrph pm pron v n -mrph pm v pron v -mrph prt pron -mrph cop pron v -mrph prt conj n -mrph cop pron v -mrph n -mrph prt adj
ecouterBilK
ɲɔ́ɔ, an béle.. min bél a fàamu-la, an bél anu tólomasɔ-la le  
Those, that don't understand, it's because that they don't listen.
ɲɔ́ɔ an béle min bél a fàamula an bél anu tólomasɔla le
ɲɔ́ɔ an béle min bél a fàamula an bél anu tólomasɔla le
ecouterBilK
i k' a lɔ́n dóonì i ɲɔ́ɔ, mɔ̀gɛ́ɛ̀ fàsɔ́n fòo sìya  
you know there are some people.. people are different
i k a lɔ́n dóonì i ɲɔ́ɔ mɔ̀gɛ́ɛ̀ fàsɔ́n fòo sìya
i k a lɔ́n dóonì i ɲɔ́ɔ mɔ̀gɛ́ɛ̀ fàsɔ́n fòo sìya
ecouterBilK
dóonì ɲɔ́ɔ, wo mán tága, wo mán dòn ɛ̀kkɔ́l là  
There are some (students), when they come to school,
dóonì ɲɔ́ɔ wo mán tága wo mán dòn ɛ̀kkɔ́l là
dóonì ɲɔ́ɔ wo mán tága wo mán dòn ɛ̀kkɔ́l là
ecouterBilK
an tée sɔ̀n an hɛ́ɗi-la an na mɛ́tɛr ma, i s' a tàran, an ni yɔ̀ɔnden a ma  
They don't want to listen to teachers, you can see that they disrespect them.
an tée sɔ̀n an hɛ́ɗila an na mɛ́tɛr ma i s a tàran an ni yɔ̀ɔnden a ma
an tée sɔ̀n an hɛ́ɗila an na mɛ́tɛr ma i s a tàran an ni yɔ̀ɔnden a ma
ecouterBilK
ma mɛ́tɛrɛ̀nù tún kɔ́ɛ̀, ma i min kàran-na, ɲáafɔɔ-l' anù yen, i s' a tàran an i tólon-na  
As for our teachers, that what we study, they explain it to them and they are fooling around.
ma mɛ́tɛrɛ̀nù tún kɔ́ɛ̀ ma i min kàranna ɲáafɔɔl anù yen i s a tàran an i tólonna
ma mɛ́tɛrɛ̀nù tún kɔ́ɛ̀ ma i min kàranna ɲáafɔɔl anù yen i s a tàran an i tólonna
ecouterBilK
anu tólon-na an ɲɔ̀gɔn fɛ káa, máa anu tɛ̀lɛfɔ́nnù tàa-la, kà tóo tólon-na tɛ̀lɛfɔ́nnù là  
They play about with each other, either they take the telephones and play with the telephones.
anu tólonna an ɲɔ̀gɔn káa máa anu tɛ̀lɛfɔ́nnù tàala kà tóo tólonna tɛ̀lɛfɔ́nnù là
anu tólonna an ɲɔ̀gɔn káa máa anu tɛ̀lɛfɔ́nnù tàala kà tóo tólonna tɛ̀lɛfɔ́nnù là
ecouterBilK
máa ma mɛ́tɛrɛ̀nù y' a ɲáafɔɔla anu ɲɔ́ɔ nɛ́tɔ le, háa an ni bán a ɲáafɔɔ-la, i s' a tàran an de máa lɔ́n fűs min bát tànbi' a tɔ  
and our teachers, they're explaining it to them, and when they've fininshed, you would see thet they don't know anything from what was said (passed them)
máa ma mɛ́tɛrɛ̀nù y a ɲáafɔɔla anu ɲɔ́ɔ nɛ́tɔ le háa an ni bán a ɲáafɔɔla i s a tàran an de máa lɔ́n fűs min bát tànbi a
máa ma mɛ́tɛrɛ̀nù y a ɲáafɔɔla anu ɲɔ́ɔ nɛ́tɔ le háa an ni bán a ɲáafɔɔla i s a tàran an de máa lɔ́n fűs min bát tànbi a
ecouterBilK
minnù nɔn y' a hɛ̀ɗi-la, wonù de le y' a fàamu-la, minnù bél' a hɛ̀ɗi-la t' a fàamu  
Those who listen, they understand, those who don't listen, they don't understand
minnù nɔn y a hɛ̀ɗila wonù de le y a fàamula minnù bél a hɛ̀ɗila t a fàamu
minnù nɔn y a hɛ̀ɗila wonù de le y a fàamula minnù bél a hɛ̀ɗila t a fàamu
ecouterMK
ɛɛ Tùnkára,  
Tunkara,
ɛɛ Tùnkára
ɛɛ Tùnkára
ur NOM.M
itj n.prop
ecouterMamT
nàá?  
yes?
nàá
nàá
yes?
itj
ecouterMK
i ka yɔ́n de lɔ́n Sàramúsaya?  
Who do you know in Saramusaya?
i ka yɔ́n de lɔ́n Sàramúsaya
i ka yɔ́n le lɔ́n Sàramúsaya
2SG PST.TR who? FOC know TOPON
pron pm pron prt v n.prop
ecouterMamT
Sàramúsaya? á Sàramúsaya, n ka min lɔ́n Sàramúsaya, wo sùprɛ́fɛ  
Saramusaya? Saramusaya, the one that I know in Saramusaya its the sous-prefect
Sàramúsaya Sàramúsaya n ka min lɔ́n Sàramúsaya wo sùprɛ́fɛ
Sàramúsaya Sàramúsaya n ka min lɔ́n Sàramúsaya wo sùprɛ́fɛ
TOPON a! TOPON 1SG PST.TR which know TOPON that ETRG.FR
n.prop itj n.prop pron pm n v n.prop pron n
ecouterMK
i ka sùprɛ́fɛ̀ le lɔ́n Sàramúsaya  
So, it the sous-prefect that you know in Saramusaya.
i ka sùprɛ́fɛ̀ le lɔ́n Sàramúsaya
i ka sùprɛ́fɛ le lɔ́n Sàramúsaya
2SG PST.TR ETRG.FR -ART FOC know TOPON
pron pm n -mrph prt v n.prop
ecouterMamT
ɛy  
Yes.
ɛy
híi
yes
itj
ecouterMK
si wo nɔn máa, i máa dóodo lɔ́n Sàramúsaya?  
And apart from him don't you know anybody in Saramusaya?
si wo nɔn máa i máa dóodo lɔ́n Sàramúsaya
si wo nɔn máa i máa dóodo lɔ́n Sàramúsaya
if that but NEG.COP 2SG NEG.COP nobody know TOPON
conj pron itj cop pron cop pron v n.prop
ecouterMamT
n kó, n de..  
I say, me..
n kó n de
n kó n le
1SG say 1SG FOC
pron v pron prt
ecouterMK
i béle dérinden táa-la tùgun Sàramúsaya?  
Are you not used to go to Saramusaya?
i béle dérinden táala tùgun Sàramúsaya
i béle déri len tága la tùgun Sàramúsaya
2SG COP.NEG get.accustomed -PC.RES go -GER again TOPON
pron cop v -mrph v -mrph adv n.prop
ecouterMamT
n de, n dérinden táa-la Sàramúsaya lúɲɛ̀ dóonù tɔ  
I'm used to go there on some days.
n de n dérinden táala Sàramúsaya lúɲɛ̀ dóonù
n le n déri len tága la Sàramúsaya lún dóo nù
1SG FOC 1SG get.accustomed -PC.RES go -GER TOPON day -ART one -PL in
pron prt pron v -mrph v -mrph n.prop n -mrph n -mrph pp
ecouterMK
kɔ̀nɔ i máni tága Sàramúsaya, hári i bìla-la i máakɔnnɛ̀nù de gbàa-la, káa i mán táa-la Sàramúsaya, i táa-la i la mɔ̀gɔ le báta káa i táa-la i dɛ̀nɲɔ́gɛ̀ dóo le báta?  
When you come to Saramusaya, are you busy with doing your littles affairs, or when you go to Saramusaya, you go to your friends or to your relatives?
kɔ̀nɔ i máni tága Sàramúsaya hári i bìlala i máakɔnnɛ̀nù de gbàala káa i mán táala Sàramúsaya i táala i la mɔ̀gɔ le báta káa i táala i dɛ̀nɲɔ́gɛ̀ dóo le báta
kɔ̀nɔ i máni tága Sàramúsaya hári i bìla la i máakɔ nden nù le gbàa la káa i máni tága la Sàramúsaya i tága la i la mɔ̀gɔ le báta káa i tága la i dɛ̀nɲɔ́gɔ dóo le báta
but 2SG COND go TOPON but 2SG wear -GER 2SG business -DIM -ART -PL FOC trace -GER or.INTERR 2SG COND go -GER TOPON 2SG go -GER 2SG POSS man FOC at or.INTERR 2SG go -GER 2SG friend -ART one FOC at
conj pron pm v n.prop prt pron v -mrph pron n -mrph -mrph -mrph prt n -mrph conj pron pm v -mrph n.prop pron v -mrph pron conj n prt pp conj pron v -mrph pron n -mrph n prt pp
ecouterMamT
ɔ̀ɔ́yɛ̀, n bi táa-la, n máakɔnnɛ̀n' de là, n máakɔnnɛ̀nù mán ɲáa, n báti n kɔ́ɔ sàagi  
I go for my busness, when it is done, I go back.
ɔ̀ɔ́yɛ̀ n bi táala n máakɔnnɛ̀n de là n máakɔnnɛ̀nù mán ɲáa n báti n kɔ́ɔ sàagi
ɔ̀ɔ́yɛ̀ n bi tága la n máakɔ nden nù le là n máakɔ nden nù máni ɲáa n báti n kɔ́ɔ sàagi
no 1SG be go -GER 1SG business -DIM -ART -PL FOC LOC 1SG business -DIM -ART -PL COND finish 1SG PRF 1SG back return
itj pron cop v -mrph pron n -mrph -mrph -mrph prt pp pron n -mrph -mrph -mrph pm v pron pm pron n v
ecouterMK
áwà, ma bát' a lɔ́n i le máa Sàramúsaya lɔ́n kóoben nà  
We see, you don't know Saramusaya very well.
áwà ma bát a lɔ́n i le máa Sàramúsaya lɔ́n kóoben nà
áwà ma báti a lɔ́n i le máa Sàramúsaya lɔ́n kóoben là
well 1PL PRF 3SG know 2SG FOC NEG.COP TOPON know much LOC
itj pron pm pron v pron prt cop n.prop v adv pp
ecouterMK
i mán tága Sàramúsaya i máakɔnnɛ̀ min i Sàramúsaya, i hínnɛ-la wo le là, i béle Sàramúsaya ta-tɛ́n báa kɛ́ɛ-la, háa sa i si dóo lɔ́n kómin nà, ma báti wóɲɔɔ ́ɲɔ́ɔ ɲáà lɔ́n  
When you go to Saramusaya, the affair that you have there, you're occupied with it. You don't do a lot of marching around Saramusaya in order to get to know somebody, we understand that.
i mán tága Sàramúsaya i máakɔnnɛ̀ min i Sàramúsaya i hínnɛla wo le là i béle Sàramúsaya tatɛ́n báa kɛ́ɛla háa sa i si dóo lɔ́n kómin nà ma báti wóɲɔɔ ɲɔ́ɔ ɲáà lɔ́n
i máni tága Sàramúsaya i máakɔ nden min bi Sàramúsaya i hínnɛ la wo le là i béle Sàramúsaya ta tɛ́n báa kɛɛ háa sa i si dóo lɔ́n kómin là ma báti wóɲɔɔ ɲɔ́ɔ ɲáa lɔ́n
2SG COND go TOPON 2SG business -DIM -ART which be TOPON 2SG be.busy.with -GER that FOC LOC 2SG COP.NEG TOPON REP- step.on big this as.far.as in.order.to 2SG POT one know how LOC 1PL PRF 3SG that eye -ART know
pron pm v n.prop pron n -mrph -mrph n cop n.prop pron v -mrph pron prt pp pron cop n.prop mrph- v adj pron conj conj pron pm n v adv pp pron pm pron pron n -mrph v
ecouterMK
kɔ̀tɛ́ɛ̀ n bi' a fɛ wo le tùgun yan nɛ́tɔ  
Now I want that you..
kɔ̀tɛ́ɛ̀ n bi a wo le tùgun yan nɛ́tɔ
kɔ̀tɛ́ɛ̀ n bi a wo le tùgun yan nɛ́tɔ
now 1SG be 3SG with 2PL FOC again that in
adv pron cop pron pp pron prt adv pron pp
ecouterMK
wo si dàn yan nɛ́tɔ, kó bárika wo ma, ma ni dénnɛ̀ dóonù tùgun kéle, ma ni anù màɲíninka, lɔ́gɔ déɲɛ̀nù minnù i brúsanù tɔ,  
you stop here, thank you. We will call other childtren and we'll ask them about the fuits that there are in the bush.
wo si dàn yan nɛ́tɔ kó bárika wo ma ma ni dénnɛ̀ dóonù tùgun kéle ma ni anù màɲíninka lɔ́gɔ déɲɛ̀nù minnù i brúsanù
wo si dàn yan nɛ́tɔ kó bárika wo ma ma ni dénden dóo nù tùgun kéle ma ni anu màɲíninka lɔ́gɔ dén nù min nù bi búrusa nù
2PL POT stop that in say thank.you 2PL to 1PL OPT child -ART one -PL again call 1PL OPT 3PL ask tree child -ART -PL which -PL be bush -PL in
pron pm n pron pp v itj pron pp pron pm n -mrph n -mrph adv v pron pm pron v n n -mrph -mrph n -mrph cop n -mrph pp
ecouterMK
lɔ́gɛ̀ ɲùman nin ɲùman de dén-na, dénnɛ̀ si min nin min dámu, úbyàn dénnɛ̀ si tólon min nin min nà, kɔ̀tɛ́ɛ̀ wo le, wo le w' a wà káa là  
What trees are there that give fruit, that the children eat, or with what the children play, and now you, you go from here.
lɔ́gɛ̀ ɲùman nin ɲùman de dénna dénnɛ̀ si min nin min dámu úbyàn dénnɛ̀ si tólon min nin min nà kɔ̀tɛ́ɛ̀ wo le wo le w a wà káa là
lɔ́gɔ ɲùman nin ɲùman le dén la dénden si min nin min dámu úbyàn dénden si tólon min nin min là kɔ̀tɛ́ɛ̀ wo le wo le wo a wà káa là
tree -ART which? and which? FOC bear.fruit -GER child -ART POT which and which eat ETRG.FR child -ART POT have.fun which and which LOC now that FOC that FOC 2PL 3SG go there LOC
n -mrph adj conj adj prt v -mrph n -mrph pm n conj n v conj n -mrph pm v n conj n pp adv pron prt pron prt pron pron v adv pp
ecouterMK
dénnɛ̀nù bútubutunnɛ̀ kɛɛnù tùgun, n máa a lɔ́n tún..  
Well, the very small children, I don't know..
dénnɛ̀nù bútubutunnɛ̀ kɛɛnù tùgun n máa a lɔ́n tún
dénden nù bútubutu nden kɛɛ nù tùgun n máa a lɔ́n tún
child -ART -PL tiny -DIM -ART this -PL again 1SG NEG.COP 3SG know only
n -mrph -mrph adj -mrph -mrph pron -mrph adv pron cop pron v prt