BAM_ZR_CONV_940321_SIDA3.EAF     karaoke karaoke2

ecouterB
Sopisi, anw fè, dòw ko sopisi ye damajalan kògòlen ye.  
La chaude-pisse, chez nous il y en qui disent que c'est la blennorragie chronique.
sòpisi ánw fɛ̀ dɔ́w kó sòpisi yé dámajalan kɔ́gɔlen yé
sòpisi ánw fɛ̀ dɔ́ w kó sòpisi yé dámajalan kɔ́gɔ len yé
blennorragie 1PL.EMPH par certain PL QUOT blennorragie EQU blennorragie mûrir PTCP.RES PP
n pers pp prn mrph cop n cop n v mrph pp
ecouterB
N'a kògòra, ayiwa, n'i bè sugunè kè, joli bè bò sugunè labantò la.  
Quand ça atteint ce stade, bon, quand tu pisses, il y a du sang dans les dernières gouttes d'urine.
n' kɔ́gɔra áyiwa n' súgunɛ kɛ́ jòli bɔ́ súgunɛ lábantɔ lá
n' kɔ́gɔ ra áyiwa n' súgunɛ kɛ́ jòli bɔ́ súgunɛ lában lá bán lá
si 3SG mûrir PFV.INTR bon si 2SG IPFV.AFF urine faire sang IPFV.AFF sortir urine finir CAUS terminer CAUS
conj pers v mrph intj conj pers pm n v n pm v n v mrph v mrph pp
ecouterB
Ni joli bòra a la, n'a mèènna kasòrò i ma se a fura la, ayiwa, a bèna yèlèma ka kè nèn ye.  
Si du sang en sort, si ça dure et que tu n'as pas réussi à soigner ça, bon, ça va devenir du pus.
ní jòli bɔ́ra lá n' mɛ́ɛnna kà sɔ̀rɔ ma sé fúra lá áyiwa bɛ́na yɛ̀lɛma kà kɛ́ nɛ̀n yé
ní jòli bɔ́ ra lá n' mɛ́ɛn la kà sɔ̀rɔ ma sé fúra lá áyiwa bɛ́na yɛ̀lɛma kà kɛ́ nɛ̀n yé
si sang sortir PFV.INTR 3SG si 3SG durer PFV.INTR INF obtenir 2SG PFV.NEG arriver 3SG feuille bon 3SG FUT changer INF faire pus PP
conj n v mrph pers pp conj pers v mrph pm v pers pm v pers n pp intj pers pm v pm v n pp
ecouterB
Joli in bè yèlèma ka kè nèn ye.  
Le sang se transforme en pus.
jòli ìn yɛ̀lɛma kà kɛ́ nɛ̀n yé
jòli ìn yɛ̀lɛma kà kɛ́ nɛ̀n yé
sang DEF IPFV.AFF changer INF faire pus PP
n dtm pm v pm v n pp
ecouterZ
I ye kaya fò,ò kaya dun?  
Tu as parlé d'hydrocèle, et l'hydrocèle alors?
ye kàya fɔ́ kàya dùn
ye kàya fɔ́ kàya dùn
2SG PFV.TR bourses dire ce bourses TOP.CNTR
pers pm n v prn n prt
ecouterB
Ni kaya y'i minè i yèrè bè funun.  
Si tu as attrapé l'hydrocèle, tu as un gonflement des bourses.
ní kàya y' mìnɛ yɛ̀rɛ̂ fúnun
ní kàya y' mìnɛ yɛ̀rɛ̂ fúnun
si bourses PFV.TR 2SG attraper 2SG même IPFV.AFF gonfler
conj n pm pers v pers dtm pm v
ecouterB
A bè bonyè, n'a bonyèna, hali i yèrè musoko kè, o man di i ye bilen.  
C'est gonflé, et quand ça a gonflé, et alors si tu fais l'amour tu n'y a plus goût du tout.
bònya n' bònyɛna hálì yɛ̀rɛ̂ mùsoko kɛ̀ man dí yé bìlen
bòn ya n' bònya bòn ya la hálì yɛ̀rɛ̂ mùso kó kɛ̀ man dí yé bìlen
3SG IPFV.AFF grand DEQU si 3SG grossir grand DEQU grand même 2SG même femme affaire certes ce QUAL.NEG agréable 2SG PP encore
pers pm vq mrph conj pers v vq mrph vq prt pers dtm n n prt prn pm vq pers pp adv
ecouterB
N'i ma taa a kunbèn joona, ayiwa, a bè kè sababu ye k'i ka cogo caman segin kòfè.  
Si tu n'es pas arrivé à le soigner rapidement, ça va t'obliger à revenir sur tes habitudes.
n' ma táa kùnbɛ̀n jóona áyiwa kɛ́ sábabu yé k' ka cógo cáman sègin kɔ́fɛ̀
n' ma táa kùn bɛ̀n jóona áyiwa kɛ́ sábabu yé k' ka cógo cá man sègin kɔ́ fɛ̀
si 2SG PFV.NEG aller 3SG tête se.rencontrer bientôt bon 3SG IPFV.AFF faire cause PP INF 2SG POSS manière nombreux ADJ revenir dos par
conj pers pm v pers n v adv intj pers pm v n pp pm pers pp n vq mrph v n pp
ecouterZ
I n'a fò i ka denko?  
Comme de faire un enfant ?
n' fɔ́ ka dénko
n' fɔ́ ka dén kó
2SG CERT 3SG dire 2SG POSS enfant affaire
pers pm pers v pers pp n n
ecouterB
I n'a fò i ka denko.  
Comme de faire un enfant.
n' fɔ́ ka dénko
n' fɔ́ ka dén kó
2SG CERT 3SG dire 2SG POSS enfant affaire
pers pm pers v pers pp n n
ecouterB
Aya, i yèrè bè baara min kè, a bè i fanga dògòya o bèè lajèlen la.  
Bon, il n'y a plus de force dans tout ce que tu entreprends.
áyiwa yɛ̀rɛ̂ báara mîn kɛ́ fànga dɔ́gɔya bɛ́ɛ lájɛ̀len lá
áyiwa yɛ̀rɛ̂ báara mîn kɛ́ fànga dɔ́gɔ ya bɛ́ɛ lájɛ̀ lá jɛ̀ len lá
bon 2SG même IPFV.AFF travail REL faire 3SG IPFV.AFF 2SG force petit DEQU ce tout réunir CAUS assembler CAUS
intj pers dtm pm n dtm v pers pm pers n vq mrph prn dtm v mrph v mrph pp
ecouterZ
Sisan an bòra ka bana ninnu taamashyèn fò.  
On vient de donner quelques symptômes de ces maladies.
sísàn án bɔ́ra kà bàna nìnnú tàamashyɛn fɔ́
sísàn án bɔ́ ra kà bàna nìn lu tàamashyɛn fɔ́
maintenant 1PL sortir PFV.INTR INF maladie DEM PL2 marque dire
n pers v mrph pm n dtm mrph n v
ecouterZ
Mun bè se ka bana ninnu bila mògò la, i y'a dòn, i y'a dòw ta fò, "est-ce-que" i bè se ka o bana ninnu, an bè se ka segin u kan tugun, i k'a fò min bè se k'u bila mògò la wa?  
Qu'est-ce qui fait qu'on attrape ces maladies-là, tu sais, celles dont tu as parlé, est-ce que tu pourrais revenir sur ces maladies, pour nous dire qu'est-ce qui fait qu'on attrape ces maladies ?
mùn sé kà bàna nìnnú bìla mɔ̀gɔ lá y' dɔ́n y' dɔ́w tá fɔ́ est-ce-que sé kà bàna nìnnú án sé kà sègin kàn túgun k' fɔ́ mîn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá wà
mùn sé kà bàna nìn lu bìla mɔ̀gɔ lá y' dɔ́n y' dɔ́ w tá fɔ́ est-ce-que sé kà bàna nìn lu án sé kà sègin kàn túgun k' fɔ́ mîn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá wà
quoi IPFV.AFF arriver INF maladie DEM PL2 mettre homme 2SG PFV.TR 3SG connaître 2SG PFV.TR 3SG certain PL propriété dire ETRG.FRA 2SG IPFV.AFF arriver INF ce maladie DEM PL2 1PL IPFV.AFF arriver INF revenir 3PL sur encore 2SG SBJV 3SG dire REL IPFV.AFF arriver INF 3PL mettre homme Q
prn pm v pm n dtm mrph v n pp pers pm pers v pers pm pers dtm mrph n v prt pers pm v pm prn n dtm mrph pers pm v pm v pers pp adv pers pm pers v prn pm v pm pers v n pp prt
ecouterB
Mun bè se k'u bila mògò la!  
Comment on contracte ces maladies !
mùn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
mùn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
quoi IPFV.AFF arriver INF 3PL mettre homme
prn pm v pm pers v n pp
ecouterZ
N'an ko ko an b'a ta, an bè se ka daminè ni sugunèkèbana ye.  
Comment on contracte ces maladies !
n' án kó kó án b' tà án sé kà dámìnɛ ni súgunɛkɛbana yé
n' án kó kó án b' tà án sé kà dá mìnɛ ni súgunɛ kɛ́ bàna yé
si 1PL QUOT QUOT 1PL IPFV.AFF 3SG prendre 1PL IPFV.AFF arriver INF bouche attraper et urine faire maladie PP
conj pers cop cop pers pm pers v pers pm v pm n v conj n v n pp
ecouterZ
Mun bè se k'o bila mògò la.  
Si on en prend une, il nous faut commencer par l'énurésie.
mùn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
mùn sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
quoi IPFV.AFF arriver INF ce mettre homme
prn pm v pm prn v n pp
ecouterB
Sugunèkèbana in, nin bèe ju ye fèn ye, fèn min b'a la n'o bèe ye bana ye.  
L'énurésie, la maladie d'uriner, à la base il ya u une chose qui est en soit maladie dans le nom même.
súgunɛkɛbana ìn nìn bɛ́ɛ jù yé fɛ́n yé fɛ́n mîn b' lá n' bɛ́ɛ yé bàna yé
súgunɛ kɛ́ bàna ìn nìn bɛ́ɛ jù yé fɛ́n yé fɛ́n mîn b' lá n' bɛ́ɛ yé bàna yé
urine faire maladie DEF ceci tout derrière EQU chose PP chose REL être 3SG si ce tout EQU maladie PP
n v n dtm prn dtm n cop n pp n dtm cop pers pp conj prn dtm cop n pp
ecouterB
"Mais" a ju ye nin yòrò kelen in ye, bana de tògò ye bana, a ju ye nin yòrò kelen in ye, o yòrò o ladòn ka go.  
Mais à la base c'est ça qu'il y a, le nom de la maladie est maladie, à la base il n'y a que ça, et ce point est difficile à comprendre.
mais jù yé nìn yɔ́rɔ kélen ìn yé bàna dè tɔ́gɔ yé bàna jù yé nìn yɔ́rɔ kélen ìn yé yɔ́rɔ ládòn ka gó
mais jù yé nìn yɔ́rɔ kélen ìn yé bàna dè tɔ́gɔ yé bàna jù yé nìn yɔ́rɔ kélen ìn yé yɔ́rɔ lá dòn ka gó
ETRG.FRA 3SG derrière EQU DEM lieu un DEF PP maladie FOC nom EQU maladie 3SG derrière EQU DEM lieu un DEF PP ce lieu ce CAUS entrer QUAL.AFF désagréable
conj pers n cop dtm n num dtm pp n prt n cop n pers n cop dtm n num dtm pp prn n prn mrph v pm vq
ecouterB
O ye sugunèkèbana ye.  
C'est l'énurésie.
yé súgunɛkɛbana yé
yé súgunɛ kɛ́ bàna yé
ce EQU urine faire maladie PP
prn cop n v n pp
ecouterZ
"Donc" i t'a dòn min bè o bila mògò la?  
Donc comment on la contracte, tu ne sais pas ?
donc t' dɔ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá
donc t' dɔ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá
ETRG.FRA 2SG IPFV.NEG 3SG connaître REL IPFV.AFF ce mettre homme
conj pers pm pers v prn pm prn v n pp
ecouterB
Ne t'a dòn min bè o bila mògò la.  
Je ne sais comment on l'attrape.
nê t' dɔ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá
nê t' dɔ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá
1SG.EMPH IPFV.NEG 3SG connaître REL IPFV.AFF ce mettre homme
pers pm pers v prn pm prn v n pp
ecouterZ
Nka nkèlènkaya dun?  
Et l'hernie inguino-scrotale ?
ǹka nkɛ̀lɛnkaya dùn
ǹka nkɛ̀lɛn kàya dùn
mais testicules bourses TOP.CNTR
conj n n prt
ecouterB
Nkèlènkaya, o yèrè fana ye bana ye.  
L'hernie inguino-scrotale ça aussi c'est une maladie.
nkɛ̀lɛnkaya yɛ̀rɛ̂ fána yé bàna yé
nkɛ̀lɛn kàya yɛ̀rɛ̂ fána yé bàna yé
testicules bourses ce même aussi EQU maladie PP
n n prn dtm prt cop n pp
ecouterB
Dòw fè, olu ko, n'a y'a sòrò kaya bè mògò min na, nkèlènkaya in bè mògò min na, o muso, i k' o ye k'o to yen.  
Il y en a qui disent que si quelqu'un a une hernie inguino-scrotale, si ça femme s'en rend compte il faut qu'elle s'en écarte.
dɔ́w fɛ̀ òlû kó n' y' sɔ̀rɔ kàya bɛ́ mɔ̀gɔ mîn ná nkɛ̀lɛnkaya ìn bɛ́ mɔ̀gɔ mîn ná mùso k' yé k' tó yèn
dɔ́ w fɛ̀ lu kó n' y' sɔ̀rɔ kàya bɛ́ mɔ̀gɔ mîn ná nkɛ̀lɛn kàya ìn bɛ́ mɔ̀gɔ mîn ná mùso k' yé k' tó yèn
certain PL par ce PL2 QUOT si 3SG PFV.TR 3SG obtenir bourses être homme REL testicules bourses DEF être homme REL ce femme 2SG SBJV ce voir INF ce rester là-bas
prn mrph pp prn mrph cop conj pers pm pers v n cop n dtm pp n n dtm cop n dtm pp prn n pers pm prn v pm prn v adv
ecouterB
N'i m'o ye k'o to yen, ni i kafora o muso fè, a bè yèlèma i fè.  
Si tu ne t'en écartes pas dès que tu t'en rends compte, si tu as un rapporte avec cette femme, tu vas le lui transmettre.
n' m' yé k' tó yèn ní kàfora mùso fɛ̀ yɛ̀lɛma fɛ̀
n' m' yé k' tó yèn ní kàfo ra mùso fɛ̀ yɛ̀lɛma fɛ̀
si 2SG PFV.NEG ce voir INF ce rester là-bas si 2SG rassembler PFV.INTR ce femme par 3SG IPFV.AFF changer 2SG par
conj pers pm prn v pm prn v adv conj pers v mrph prn n pp pers pm v pers pp
ecouterZ
Kulusijalasiri dun?  
Et l'impuissance sexuelle alors ?
kùlusijalasiri dùn
kùlusijala kùlusi jàla sìri dùn
cordelière.de.la.culotte pantalon cordon lier TOP.CNTR
n n n v prt
ecouterB
Kulusijalasiri, o fana o bè i n'a fò dabalijate.  
L'impuissance sexuelle, ça aussi ça tient de l'ensorcellement.
kùlusijalasiri fána bɛ́ n' fɔ́ dàbalijate
kùlusijala kùlusi jàla sìri fána bɛ́ n' fɔ́ dàbali jàte
cordelière.de.la.culotte pantalon cordon lier ce aussi ce être 2SG CERT 3SG dire ensorceler compte
n n n v prn prt prn cop pers pm pers v v n
ecouterB
Kulusijalasiri bè i n'a fò dabalijate, ka cèya faga.  
L'impuissance sexuelle tient de l'ensorcellement, elle dévitalise le désir masculin.
kùlusijalasiri bɛ́ n' fɔ́ dàbalijate kà cɛ̀ya fàga
kùlusijala kùlusi jàla sìri bɛ́ n' fɔ́ dàbali jàte kà cɛ̀ ya fàga
cordelière.de.la.culotte pantalon cordon lier être 2SG CERT 3SG dire ensorceler compte INF mâle ABSTR tuer
n n n v cop pers pm pers v v n pm n mrph v
ecouterB
Ni cèya ma wili i ka fosi ma nyi.  
Si tu ne bandes plus, rien ne va plus.
ní cɛ̀ya ma wúli ka fósì man ɲì
ní cɛ̀ ya ma wúli ka fósì man ɲì
si mâle ABSTR PFV.NEG se.lever 2SG POSS rien QUAL.NEG bon
conj n mrph pm v pers pp prn pm vq
ecouterZ
"Mais" e yèrè fè fosi tè se ka kulusijalasiri bila mògò la wa?  
Mais d'après toi rien ne peut transmettre l'impuissance sexuelle?
mais yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ fósì sé kà kùlusijalasiri bìla mɔ̀gɔ lá wà
mais yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ fósì sé kà kùlusijala kùlusi jàla sìri bìla mɔ̀gɔ lá wà
ETRG.FRA 2SG.EMPH même par rien IPFV.NEG arriver INF cordelière.de.la.culotte pantalon cordon lier mettre homme Q
conj pers dtm pp prn pm v pm n n n v v n pp prt
ecouterB
Kulusijalasiri, ayiwa, hali ni fèn bè se k'a bila mògò la n t'o yòrò kòni faamu kosèbè.  
Bon, l'impuissance sexuelle, est-ce que ça peut se transmettre à l'homme, sur ce point je ne le sais pas très bien.
kùlusijalasiri áyiwa hálì ní fɛ́n sé k' bìla mɔ̀gɔ lá t' yɔ́rɔ kɔ̀ni fàamu kósɛbɛ
kùlusijala kùlusi jàla sìri áyiwa hálì ní fɛ́n sé k' bìla mɔ̀gɔ lá t' yɔ́rɔ kɔ̀ni fàamu kó sɛ̀bɛ
cordelière.de.la.culotte pantalon cordon lier bon même si chose IPFV.AFF arriver INF 3SG mettre homme 1SG IPFV.NEG ce lieu TOP.CNTR2 comprendre affaire sérieux
n n n v intj prt conj n pm v pm pers v n pp pers pm prn n prt v n adj
ecouterZ
Sopisi dun?  
Quant à la chaude-pisse?
sòpisi dùn
sòpisi dùn
blennorragie TOP.CNTR
n prt
ecouterB
Sopisi: o sòròsabu ka can.  
La gonorrhée, il y a de nombreuses façons de l'attraper.
sòpisi sɔ̀rɔsabu ka cá
sòpisi sɔ̀rɔ sábu ka cá
blennorragie ce obtenir cause QUAL.AFF nombreux
n prn v n pm vq
ecouterB
An bòra ka damajalan kofò cogo min na, an bè sopisi fana fò o cogo kelen na ten.  
Tout ce qu'on a dit sur la blennorragie, on peut aussi le dire pour la gonorrhée.
án bɔ́ra kà dámajalan kófɔ cógo mîn ná án sòpisi fána fɔ́ cógo kélen ná tèn
án bɔ́ ra kà dámajalan kó fɔ́ cógo mîn ná án sòpisi fána fɔ́ cógo kélen ná tèn
1PL sortir PFV.INTR INF blennorragie affaire dire manière REL 1PL IPFV.AFF blennorragie aussi dire ce manière un ainsi
pers v mrph pm n n v n dtm pp pers pm n prt v prn n num pp adv
ecouterB
Olu bè misali: ni damajalan kògòra, an y'a mèn mògòkòròbaw fè o cogo la ten; ko ni damajalan kògòra, ale bè bayèlèma ka kè sopisi ye.  
Par exemple: si la blennorragie s'est installé, c'est ce que nous on dit les vieux, si elle s'est installée elle ve devenir gonorrhée.
òlû mìsali ní dámajalan kɔ́gɔra án y' mɛ́n mɔ̀gɔkɔrɔbaw fɛ̀ cógo lá tèn kó ní dámajalan kɔ́gɔra àlê báyɛ̀lɛma kà kɛ́ sòpisi yé
lu mìsali ní dámajalan kɔ́gɔ ra án y' mɛ́n mɔ̀gɔkɔrɔba mɔ̀gɔ kɔ̀rɔ ba w fɛ̀ cógo lá tèn kó ní dámajalan kɔ́gɔ ra àlê bá yɛ̀lɛma kà kɛ́ sòpisi yé
ce PL2 IPFV.AFF imaginer si blennorragie mûrir PFV.INTR 1PL PFV.TR 3SG entendre vieux homme vieux AUGM homme par ce manière ainsi QUOT si blennorragie mûrir PFV.INTR 3SG.EMPH IPFV.AFF mère changer INF faire blennorragie PP
prn mrph pm v conj n v mrph pers pm pers v n n adj mrph n pp prn n pp adv cop conj n v mrph pers pm n v pm v n pp
ecouterB
O y'a sòrò a mèènna i sogo la.  
Or elle reste longtemps.
y' sɔ̀rɔ mɛ́ɛnna sògo lá
y' sɔ̀rɔ mɛ́ɛn la sògo lá
ce PFV.TR 3SG obtenir 3SG durer PFV.INTR 2SG viande
prn pm pers v pers v mrph pers n pp
ecouterB
O tuma na a bè furakè koya.  
Et donc c'est plus difficile à soigner.
tùma ná fúrakɛ góya
tùma ná fúra kɛ́ gó ya
ce moment 3SG IPFV.AFF feuille faire désagréable DEQU
prn n pp pers pm n v vq mrph
ecouterB
An bina a fò ko sopisi bè karisa la.  
On va dire que quelqu'un a la chaude-pisse.
án bínà fɔ́ kó sòpisi bɛ́ kàrisa lá
án bínà fɔ́ kó sòpisi bɛ́ kàrisa lá
1PL FUT 3SG dire QUOT blennorragie être un.tel
pers pm pers v cop n cop n pp
ecouterB
O y'a sòrò damajalan kògòlen don.  
Il se trouve que c'est une blennorragie qui s'est installée.
y' sɔ̀rɔ dámajalan kɔ́gɔlen dòn
y' sɔ̀rɔ dámajalan kɔ́gɔ len dòn
ce PFV.TR 3SG obtenir blennorragie mûrir PTCP.RES ID
prn pm pers v n v mrph cop
ecouterB
  
<c>(fin cahier Z3/debut cahier Z4)</c>
ecouterZ
"Donc" e yèrè fè, damajalan, ani sopisi, a bèe ye bana nasuguya kelen ye?  
Donc selon toi, la blennorragie et la chaude pisse, c'est la même maladie ?
donc yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ dámajalan àni sòpisi bɛ́ɛ yé bàna násuguya kélen yé
donc yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ dámajalan àni sòpisi bɛ́ɛ yé bàna súgu ya kélen yé
ETRG.FRA 2SG.EMPH même par blennorragie ainsi.que blennorragie 3SG tout EQU maladie espèce ABSTR un PP
conj pers dtm pp n conj n pers dtm cop n n mrph num pp
ecouterB
O bèe ye bana nasuguya kelen ye.  
Tout ça c'est la même maladie.
bɛ́ɛ yé bàna násuguya kélen yé
bɛ́ɛ yé bàna súgu ya kélen yé
ce tout EQU maladie espèce ABSTR un PP
prn dtm cop n n mrph num pp
ecouterZ
Nka mun yèrè yèrè de bè u bila mògò la?  
Mais en vrai, comme on l'attrape?
ǹka mùn yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ dè bìla mɔ̀gɔ lá
ǹka mùn yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ dè bìla mɔ̀gɔ lá
mais quoi même même FOC IPFV.AFF 3PL mettre homme
conj prn dtm dtm prt pm pers v n pp
ecouterB
Fèn min bè u bila mògò la, ayiwa, o yòrò kòni ne ka jate ma yèlè o kan.  
Qu'est-ce qui la transmet, bon, c'est un point que je n'ai pas vraiment abordé.
fɛ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá áyiwa yɔ́rɔ kɔ̀ni nê ka jàte ma yɛ̀lɛn kàn
fɛ́n mîn bìla mɔ̀gɔ lá áyiwa yɔ́rɔ kɔ̀ni nê ka jàte ma yɛ̀lɛn kàn
chose REL IPFV.AFF 3PL mettre homme bon ce lieu TOP.CNTR2 1SG.EMPH POSS compte PFV.NEG monter ce sur
n dtm pm pers v n pp intj prn n prt pers pp n pm v prn pp
ecouterB
Sabu bana yèrè sòrò cogoya, bana sòròsabu yèrè, a dònniya yèrè ni bana yèrè min tè mògò la, bana sòròsabu yèrè dònni ka gèlèn.  
Parce que comment on attrape les maladies, la contamination elle-même, savoir même si quelqu'un ne l'a pas attrapée, savoir comment on est contaminé c'est difficile.
sábu bàna yɛ̀rɛ̂ sɔ̀rɔ cógoya bàna sɔ̀rɔsabu yɛ̀rɛ̂ dɔ́nniya yɛ̀rɛ̂ ní bàna yɛ̀rɛ̂ mîn tɛ́ mɔ̀gɔ lá bàna sɔ̀rɔsabu yɛ̀rɛ̂ dɔ́nni ka gɛ̀lɛn
sábu bàna yɛ̀rɛ̂ sɔ̀rɔ cógo ya bàna sɔ̀rɔ sábu yɛ̀rɛ̂ dɔ́nni dɔ́n li ya yɛ̀rɛ̂ ní bàna yɛ̀rɛ̂ mîn tɛ́ mɔ̀gɔ lá bàna sɔ̀rɔ sábu yɛ̀rɛ̂ dɔ́n li ka gɛ̀lɛn
cause maladie même gain manière ABSTR maladie obtenir cause même 3SG science connaître NMLZ connaître même si maladie même REL COP.NEG homme maladie obtenir cause même connaître NMLZ QUAL.AFF difficile
n n dtm n n mrph n v n dtm pers n v mrph v dtm conj n dtm dtm cop n pp n v n dtm v mrph pm vq
ecouterZ
Nka ne b'a fè ka dòn de, ni banakisè de b'a bila mògò la ou-bien ni dabali de don ou-bien komi dana bè cogo min, ni dabali de don o cogo la ten "ou-bien" ni fèn wèrè de don?  
Mais je voudrais bien savoir si c'est des microbes qui la transmettent ou bien si c'est de la sorcellerie, ou bien si c'est comme pour le chancre-mou, si c'est un sort ou bien si c'est autre chose.
ǹka nê b' fɛ̀ kà dɔ́n dè ní bànakisɛ dè b' bìla mɔ̀gɔ lá ou-bien ní dàbali dè dòn ou-bien kómi dána bɛ́ cógo mîn ní dàbali dè dòn cógo lá tèn ou-bien ni fɛ́n wɛ́rɛ dè dòn
ǹka nê b' fɛ̀ kà dɔ́n dè ní bàna kìsɛ dè b' bìla mɔ̀gɔ lá ou-bien ní dàbali dè dòn ou-bien kómi dána bɛ́ cógo mîn ní dàbali dè dòn cógo lá tèn ou-bien ni fɛ́n wɛ́rɛ dè dòn
mais 1SG.EMPH être 3SG par INF connaître FOC si maladie grain FOC IPFV.AFF 3SG mettre homme ETRG.FRA si moyen FOC ID ETRG.FRA comme chancre.mou être manière REL si moyen FOC entrer ce manière ainsi ETRG.FRA et chose autre FOC ID
conj pers cop pers pp pm v prt conj n n prt pm pers v n pp conj conj n prt cop conj conj n cop n dtm conj n prt v prn n pp adv conj conj n dtm prt cop
ecouterB
O yòròw, an bè nyògòn sòn o yòrò la.  
C'est un point qu'on peut peut être comprendre ensemble.
yɔ́rɔw án ɲɔ́gɔn sɔ́n yɔ́rɔ lá
yɔ́rɔ w án ɲɔ́gɔn sɔ́n yɔ́rɔ lá
ce lieu PL 1PL IPFV.AFF RECP gratifier ce lieu
prn n mrph pers pm prn v dtm n pp
ecouterB
I ye k'o bara min kofò, an ye ka sopisi min kofò, ka damajalan min kofò, olu ye bana ye, n'o ye banakisè ka baara ye.  
Tu viens de nous parler de maladies, de gonorrhée, de chaude pisse, tout ça ce sont des maladies qui sont produites par des microbes.
yé k' bàna mîn kófɔ án yé kà sòpisi mîn kófɔ kà dámajalan mîn kófɔ òlû yé bàna yé n' yé bànakisɛ ka báara yé
yé k' bàna mîn kó fɔ́ án yé kà sòpisi mîn kó fɔ́ kà dámajalan mîn kó fɔ́ lu yé bàna yé n' yé bàna kìsɛ ka báara yé
2SG EQU INF ce maladie REL affaire dire 1PL EQU INF gonorrhée REL affaire dire INF blennorragie REL affaire dire ce PL2 EQU maladie PP si ce EQU maladie grain POSS travail PP
pers cop pm prn n dtm n v pers cop pm n dtm n v pm n dtm n v prn mrph cop n pp conj prn cop n n pp n pp
ecouterZ
Banakisè de b'olu bila mògò la?  
Ce sont bien des microbes qui contaminent ?
bànakisɛ dè b' òlû bìla mɔ̀gɔ lá
bàna kìsɛ dè b' lu bìla mɔ̀gɔ lá
maladie grain FOC IPFV.AFF ce PL2 mettre homme
n n prt pm prn mrph v n pp
ecouterB
Banakisè de b'olu bila mògò la!  
Oui ce sont bien des microbes!
bànakisɛ dè b' òlû bìla mɔ̀gɔ lá
bàna kìsɛ dè b' lu bìla mɔ̀gɔ lá
maladie grain FOC IPFV.AFF ce PL2 mettre homme
n n prt pm prn mrph v n pp
ecouterZ
"Bon" ni an bòra olu la, ngòrònshyèn dun?  
Bon si on met celles-là à part, qu'en est-il de l'hématurie ?
bon ní án bɔ́ra òlû lá nkóronshyɛn dùn
bon ní án bɔ́ ra lu lá nkóronshyɛn dùn
ETRG.FRA si 1PL sortir PFV.INTR ce PL2 bilharziose TOP.CNTR
prt conj pers v mrph prn mrph pp n prt
ecouterB
Ngòrònshyèn, o fana, an bè fama k'o dòn wagati min na, ni mògò bilakorolama tun don, o de tun bè i minè; i bilakorolama.  
L'hématurie, ça aussi, ça fait longtemps qu'on sait que ça s'attrape quand on est jeune; dans l'enfance.
nkóronshyɛn fána án fàma k' dɔ́n wágati mîn ná ní mɔ̀gɔ bìlakorolama tùn dòn dè tùn mìnɛ bìlakorolama
nkóronshyɛn fána án fàma k' dɔ́n wágati mîn ná ní mɔ̀gɔ bìlakòro lama tùn dòn dè tùn mìnɛ bìlakòro lama
bilharziose ce aussi 1PL IPFV.AFF être.longtemps.absent INF ce connaître moment REL si homme garçonnet.incirconcis STAT PST ID ce FOC PST IPFV.AFF 2SG attraper 2SG garçonnet.incirconcis STAT
n prn prt pers pm v pm prn v n dtm pp conj n n mrph prt cop prn prt prt pm pers v pers n mrph
ecouterB
Nka n'i selijila, a bè i bila.  
Mais quand tu as été circoncis, tu en es débarrassé.
ǹka n' sélijila bìla
ǹka n' séliji séli jí la bìla
mais si 2SG circoncire prier eau prier 3SG IPFV.AFF 2SG mettre
conj conj pers v v n v pers pm pers v
ecouterB
"Bon" n'i selijilen ye san ni san sòrò, ka a sòrò a ma i bila fiyewu, o y'a sòrò a kèra bana ye sisan.  
Bon, mais si les années ont passé après la circoncision mais qu'elle ne t'a pas lâché, alors à ce moment-là c'est devenu une maladie.
bon n' sélijilen ye sàn ni sàn sɔ̀rɔ kà sɔ̀rɔ ma bìla fyéwu y' sɔ̀rɔ kɛ́ra bàna yé sísàn
bon n' séliji séli jí len ye sàn ni sàn sɔ̀rɔ kà sɔ̀rɔ ma bìla fyéwu y' sɔ̀rɔ kɛ́ ra bàna yé sísàn
ETRG.FRA si 2SG circoncire prier eau prier PFV.TR année et année obtenir INF 3SG obtenir 3SG PFV.NEG 2SG mettre absolument ce PFV.TR 3SG obtenir 3SG faire PFV.INTR maladie PP maintenant
prt conj pers v v n v pm n conj n v pm pers v pers pm pers v adv prn pm pers v pers v mrph n pp n
ecouterB
N'o tè, o fòlòlama, mògòkòròbaw tun bè o misali, ka a fò ko o tè bana ye, bana min bè mògò ka kow seginkò.  
Sinon, autrefois, les vieux s'imaginaient que ce n'était pas une maladie, une maladie qui pouvait mettre les gens en danger.
n' tɛ́ fɔlɔlama mɔ̀gɔkɔrɔbaw tùn mìsali kà fɔ́ kó tɛ́ bàna yé bàna mîn mɔ̀gɔ ka ków sègin kɔ́
n' tɛ́ fɔ́lɔ lama mɔ̀gɔkɔrɔba mɔ̀gɔ kɔ̀rɔ ba w tùn mìsali kà fɔ́ kó tɛ́ bàna yé bàna mîn mɔ̀gɔ ka kó w sègin kɔ́
si ce COP.NEG ce premier STAT vieux homme vieux AUGM homme PST IPFV.AFF ce imaginer INF 3SG dire QUOT ce COP.NEG maladie PP maladie REL IPFV.AFF homme POSS affaire PL revenir en.arrière
conj prn cop prn adj mrph n n adj mrph n prt pm prn v pm pers v cop prn cop n pp n dtm pm n pp n mrph v adv
ecouterB
Nka n'i selijira, n'a ma i bila, o y'a sòrò a kèra bana ye, a kògòra.  
Mais si tu as été circoncis et qu'elle ne t'a pas lâché, alors c'est devenu une maladie, elle s'est installée.
ǹka n' sélijira n' ma bìla y' sɔ̀rɔ kɛ́ra bàna yé kɔ́gɔra
ǹka n' séliji séli jí ra n' ma bìla y' sɔ̀rɔ kɛ́ ra bàna yé kɔ́gɔ ra
mais si 2SG circoncire prier eau prier si 3SG PFV.NEG 2SG mettre ce PFV.TR 3SG obtenir 3SG faire PFV.INTR maladie PP 3SG mûrir PFV.INTR
conj conj pers v v n v conj pers pm pers v prn pm pers v pers v mrph n pp pers v mrph
ecouterZ
Mun de bè se k'a bila mògò la?  
Qu'est-ce qui peut la transmettre ?
mùn dè sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
mùn dè sé k' bìla mɔ̀gɔ lá
quoi FOC IPFV.AFF arriver INF 3SG mettre homme
prn prt pm v pm pers v n pp
ecouterB
Ngòrònshyèn, olu bèè ka baara ye banakisè kelen ye.  
Les hméaturies, elles sont toute le produit du même microbe.
nkóronshyɛn òlû bɛ́ɛ ka báara yé bànakisɛ kélen yé
nkóronshyɛn lu bɛ́ɛ ka báara yé bàna kìsɛ kélen yé
bilharziose ce PL2 tout POSS travail EQU maladie grain un PP
n prn mrph dtm pp n cop n n num pp
ecouterZ
Banakisè kelen de bè o bila mògò la?  
C'est un microbe qui la transmet ?
bànakisɛ kélen dè bìla mɔ̀gɔ lá
bàna kìsɛ kélen dè bìla mɔ̀gɔ lá
maladie grain un FOC IPFV.AFF ce mettre homme
n n num prt pm prn v n pp
ecouterB
Unhum!  
Oui !
ùnhun
ùnhun
oui
intj
ecouterZ
Tonsonyimi dun?  
Et l'infection du placenta ?
tònsoɲimi dùn
tònso ɲími dùn
placenta mâcher TOP.CNTR
n v prt
ecouterB
Tonsonyimi, o koni, bana in fèn o fèn bè ye, n'i y'a mèn bana yèrè yèrè ye, kisè yèrè de bè bana yèrè de la.  
L'infection du placenta, ah ça ! comme toutes les maladies, si on parle de vraies maladies, ce sont des maladies avec des microbes.
tònsoɲimi kɔ̀ni bàna ìn fɛ́n fɛ́n bɛ́ yèn n' y' mɛ́n bàna yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ yé kìsɛ yɛ̀rɛ̂ dè bɛ́ bàna yɛ̀rɛ̂ dè lá
tònso ɲími kɔ̀ni bàna ìn fɛ́n fɛ́n bɛ́ yèn n' y' mɛ́n bàna yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ yé kìsɛ yɛ̀rɛ̂ dè bɛ́ bàna yɛ̀rɛ̂ dè lá
placenta mâcher ce TOP.CNTR2 maladie DEF chose DISTR chose être là-bas et 2SG PFV.TR 3SG entendre maladie même même PP grain même FOC être maladie même FOC
n v prn prt n dtm n conj n cop adv conj pers pm pers v n dtm dtm pp n dtm prt cop n dtm prt pp
ecouterB
Bana yèrè yèrè, a baju ye banakisè de ye.  
Une vraie maladie, son origine c'est un microbe.
bàna yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ báju yé bànakisɛ dè yé
bàna yɛ̀rɛ̂ yɛ̀rɛ̂ bá jù yé bàna kìsɛ dè yé
maladie même même 3SG fleuve derrière EQU maladie grain FOC PP
n dtm dtm pers n n cop n n prt pp
ecouterB
Ni banakisè ma donyòrò sòrò i sogo la, i y'a dòn bana tèna i minè wo!  
Si le microbe n'arrive pas à trouver un point d'entrée dans ton corps, alors tu sais que tu n'attrapera pas la maladie !
ní bànakisɛ ma dònyɔrɔ sɔ̀rɔ sògo lá y' dɔ́n bàna tɛ́nà mìnɛ wó
ní bàna kìsɛ ma dòn yɔ́rɔ sɔ̀rɔ sògo lá y' dɔ́n bàna tɛ́nà mìnɛ wó
si maladie grain PFV.NEG entrer lieu obtenir 2SG viande 2SG PFV.TR 3SG connaître maladie FUT.NEG 2SG attraper hé
conj n n pm v n v pers n pp pers pm pers v n pm pers v prt
ecouterZ
O ye tinyè ye!  
ça c'est vrai !
yé tìɲɛ yé
yé tìɲɛ yé
ce EQU vérité PP
prn cop n pp
ecouterB
Tèsadi?  
N'est-ce pas ?
tɛ́sadì
tɛ́sadì
n'est-ce.pas
intj
ecouterB
Ni banakisè ye donyòrò sòrò, i se si kun tè a la bana in bè i minè.  
Si le microbe trouve un point d'entrée, tu n'y peux rien, tu attrapes la maladie.
ní bànakisɛ ye dònyɔrɔ sɔ̀rɔ sé sí kùn tɛ́ lá bàna ìn mìnɛ
ní bàna kìsɛ ye dòn yɔ́rɔ sɔ̀rɔ sé sí kùn tɛ́ lá bàna ìn mìnɛ
si maladie grain PFV.TR entrer lieu obtenir 2SG arrivée aucun tête COP.NEG 3SG maladie DEF IPFV.AFF REFL attraper
conj n n pm v n v pers n dtm n cop pers pp n dtm pm pers v
ecouterB
I sera a la k'a kunbèn wo, a ye i kènyè wo, n'i ma se ka banakisè in faga, bana in tè kènèya, tèsadi?  
Que tu sois arrivé à la prévenir ou que tu aies échoué, si tu n'arrives pas à tuer le microbe, tu ne guéris pas de cette maladie, n'est-ce pas ?
séra lá k' kùnbɛ̀n wó ye kɛ́ɲɛ wó n' ma sé kà bànakisɛ ìn fàga bàna ìn kɛ́nɛya tɛ́sadì
sé ra lá k' kùn bɛ̀n wó ye kɛ́ɲɛ wó n' ma sé kà bàna kìsɛ ìn fàga bàna ìn kɛ́nɛ ya tɛ́sadì
2SG arriver PFV.INTR 3SG INF 3SG tête se.rencontrer ou.bien 3SG PFV.TR 2SG empêcher ou.bien si 2SG PFV.NEG arriver INF maladie grain DEF tuer maladie DEF IPFV.NEG sain DEQU n'est-ce.pas
pers v mrph pers pp pm pers n v conj pers pm pers v conj conj pers pm v pm n n dtm v n dtm pm vq mrph intj
ecouterZ
Awò!  
Oui !
àwɔ́
àwɔ́
oui
intj
ecouterZ
Nin bana ninnu, i bòra ka ninnu minnu fò sisan, i bè se ka fura dò fò n ye u la sisan?  
A propos de ces maladies dont tu viens juste de parler, est-ce que tu peux me parler des médicaments pour les combattre ?
nìn bàna nìnnú bɔ́ra kà nìnnú mínnu fɔ́ sísàn sé kà fúra dɔ́ fɔ́ yé lá sísàn
nìn bàna nìn lu bɔ́ ra kà nìn lu mîn lu fɔ́ sísàn sé kà fúra dɔ́ fɔ́ yé lá sísàn
DEM maladie DEM PL2 2SG sortir PFV.INTR INF ceci PL2 REL PL2 dire maintenant 2SG IPFV.AFF arriver INF feuille certain dire 1SG PP 3PL maintenant
dtm n dtm mrph pers v mrph pm prn mrph dtm mrph v n pers pm v pm n dtm v pers pp pers pp n
ecouterB
A!  
Ah !
ah!
intj
ecouterB
Bana ninnu la, olu ka gèlèn dòònin.  
Ces maladies-là sont assez difficiles !
bàna nìnnú lá òlû ka gɛ̀lɛn dɔ́ɔnin
bàna nìn lu lá lu ka gɛ̀lɛn dɔ́ɔnin
maladie DEM PL2 ce PL2 QUAL.AFF difficile un.peu
n dtm mrph pp prn mrph pm vq adv
ecouterB
U ka gèlèn dòònin.  
Elles sont assez difficiles à soigner !
ka gɛ̀lɛn dɔ́ɔnin
ka gɛ̀lɛn dɔ́ɔnin
3PL QUAL.AFF difficile un.peu
pers pm vq adv
ecouterZ
I tè fura fosi dòn u la?  
Tu ne connais pas de médicament ?
fúra fósì dɔ́n lá
fúra fósì dɔ́n lá
2SG IPFV.NEG feuille rien connaître 3PL
pers pm n prn v pers pp
ecouterB
N'tè fura si dòn u la.  
Je n'en connais pas.
fúra sí dɔ́n lá
fúra sí dɔ́n lá
1SG IPFV.NEG feuille aucun connaître 3PL
pers pm n dtm v pers pp
ecouterZ
"Bon" ni mògò min t'a fè nin bana ninnu ka i minè sisan, a tigi bè se ka mun de kè?  
Bon alors, si on ne veut pas attraper ces maladies-là, qu'est-ce qu'on doit faire ?
bon ní mɔ̀gɔ mîn t' fɛ̀ nìn bàna nìnnú ka mìnɛ sísàn tìgi sé kà mùn dè kɛ́
bon ní mɔ̀gɔ mîn t' fɛ̀ nìn bàna nìn lu ka mìnɛ sísàn tìgi sé kà mùn dè kɛ́
ETRG.FRA si homme REL COP.NEG 3SG par DEM maladie DEM PL2 SBJV REFL attraper maintenant 3SG maître IPFV.AFF arriver INF quoi FOC faire
prt conj n dtm cop pers pp dtm n dtm mrph pm pers v n pers n pm v pm prn prt v
ecouterZ
I bè se ka mun de kè walasa bana ninnu kana i minè?  
Qu'est-ce qu'il faut donc faire pour ne pas attraper ces maladies ?
sé kà mùn dè kɛ́ wálasa bàna nìnnú kànâ mìnɛ
sé kà mùn dè kɛ́ wálasa bàna nìn lu kànâ mìnɛ
2SG IPFV.AFF arriver INF quoi FOC faire pour.que maladie DEM PL2 PROH 2SG attraper
pers pm v pm prn prt v conj n dtm mrph pm pers v
ecouterB
Ni i t'a fè bana ninnu ka i minè, i bè i hakili to i yèrè la; cogo di la wali muso wali cè i bè olu fèngè.  
"Si tu ne veux pas attraper ces maladies, il faut se maîtriser ; de toute façon il faut éviter la femme d'un autre ou l'homme d'une autre."
ní t' fɛ̀ bàna nìnnú ka mìnɛ hákili tó yɛ̀rɛ̂ lá cógo dì lá wáli mùso wáli cɛ̀ òlû fɛ́ngɛ
ní t' fɛ̀ bàna nìn lu ka mìnɛ hákili tó yɛ̀rɛ̂ lá cógo dì lá wáli mùso wáli cɛ̀ lu fɛ́ngɛ
si 2SG COP.NEG 3SG par maladie DEM PL2 SBJV 2SG attraper 2SG IPFV.AFF 2SG esprit rester 2SG même manière comment ou.bien femme ou.bien mâle 2SG IPFV.AFF ce PL2 éviter
conj pers cop pers pp n dtm mrph pm pers v pers pm pers n v pers dtm pp n prn pp conj n conj n pers pm prn mrph v
ecouterB
Ni i y'a dòn i tè se k'olu fèngè dun, i bè mananin kè i teri ye.  
Si tu réalises que tu ne peux pas l'éviter, alors il faut faire du préservatif ton meilleur ami.
ní y' dɔ́n sé k' òlû fɛ́ngɛ dùn mánanin kɛ́ téri yé
ní y' dɔ́n sé k' lu fɛ́ngɛ dùn mána nin kɛ́ téri yé
si 2SG PFV.TR 3SG connaître 2SG IPFV.NEG arriver INF ce PL2 éviter TOP.CNTR 2SG IPFV.AFF substance.collante DIM faire 2SG ami PP
conj pers pm pers v pers pm v pm prn mrph v prt pers pm n mrph v pers n pp
ecouterB
Lala ni ala farala i kan, i bèna i ta kè, nin bana ninnu tèna i sòrò.  
Peut-être alors avec l'aide de dieu, si tu y mets du tien, tu n'attraperas pas ces maladies.
làlà ní Ála fàrala kàn bɛ́na tá kɛ́ nìn bàna nìnnú tɛ́nà sɔ̀rɔ
làlà ní Ála fàra la kàn bɛ́na tá kɛ́ nìn bàna nìn lu tɛ́nà sɔ̀rɔ
peut-être si Dieu ajouter PFV.INTR 2SG sur 2SG FUT 2SG propriété faire DEM maladie DEM PL2 FUT.NEG 2SG obtenir
adv conj n v mrph pers pp pers pm pers n v dtm n dtm mrph pm pers v
ecouterZ
"Bon" sisan an bèna kuma bana dòwèrè kan, cènimusoya bana don sa, nka ale, danfara dòònin bè a ni tòw cè.  
Bon, maintenant on va parler d'une autre maladie qui est une maladie de la sexualité, mais il y a une petite différence avec les autres.
bon sísàn án bɛ́na kúma bàna dɔ́wɛrɛ kàn cɛ̀nímùsoya bàna dòn sá ǹka àlê dànfara dɔ́ɔnin bɛ́ ni tɔ̀w cɛ́
bon sísàn án bɛ́na kúma bàna dɔ́ wɛ́rɛ kàn cɛ̀ ni mùso yá bàna dòn sá ǹka àlê dàn fára dɔ́ɔnin bɛ́ ni tɔ̀ w cɛ́
ETRG.FRA maintenant 1PL FUT parler maladie certain autre sur mâle et femme ABSTR maladie ID enfin mais 3SG.EMPH limite diviser un.peu être 3SG et le.reste PL entre
prt n pers pm v n dtm dtm pp n conj n mrph n cop prt conj pers n v n cop pers conj n mrph pp
ecouterZ
Nka u bèe bè sòrò sira kelen fè.  
Mais toutes s'attrapent dans les mêmes conditions.
ǹka bɛ́ɛ sɔ̀rɔ síra kélen fɛ̀
ǹka bɛ́ɛ sɔ̀rɔ síra kélen fɛ̀
mais 3PL tout IPFV.AFF obtenir chemin un par
conj pers dtm pm v n num pp
ecouterZ
N'o ye sida ye.  
Il s'agit du sida.
n' yé sída yé
n' yé sída yé
si ce EQU sida PP
conj prn cop n pp
ecouterZ
Ne b'a fè ka e nyininka: "est-ce-que" sida bè yen tinyè la wa?  
J'ai envie de te poser la question : est-ce que le sida est là pour de vrai ?
nê b' fɛ̀ kà ɲìninka est-ce-que sída bɛ́ yèn tìɲɛ lá wà
nê b' fɛ̀ kà ɲìninka est-ce-que sída bɛ́ yèn tìɲɛ lá wà
1SG.EMPH être 3SG par INF 2SG.EMPH interroger ETRG.FRA sida être là-bas vérité Q
pers cop pers pp pm pers v prt n cop n n pp prt
ecouterB
Ohò!  
Oh !
ɔ̀nhɔ́n
ɔ̀nhɔ́n
oui
intj
ecouterB
sida, u ko a bè yen.  
le sida, on dit qu'il est là !
sída kó bɛ́ yèn
sída kó bɛ́ yèn
sida 3PL QUOT 3SG être là-bas
n pers cop pers cop adv
ecouterZ
U ko a bè yen; nka e yèrè tè a dòn n'a bè yen tinyè la?  
"On dit qu'il est là ; mais toi, tu ne sais pas s'il est là pour de vrai ?
kó bɛ́ yèn ǹka yɛ̀rɛ̂ dɔ́n n' bɛ́ yèn tìɲɛ lá
kó bɛ́ yèn ǹka yɛ̀rɛ̂ dɔ́n n' bɛ́ yèn tìɲɛ lá
3PL QUOT 3SG être là-bas mais 2SG.EMPH même IPFV.NEG 3SG connaître si 3SG être là-bas vérité
pers cop pers cop adv conj pers dtm pm pers v conj pers cop n n pp
ecouterB
Ne yèrè t'a dòn n'a bè yen.  
Je ne sais pas s'il est vraiment là.
nê yɛ̀rɛ̂ t' dɔ́n n' bɛ́ yèn
nê yɛ̀rɛ̂ t' dɔ́n n' bɛ́ yèn
1SG.EMPH même IPFV.NEG 3SG connaître si 3SG être là-bas
pers dtm pm pers v conj pers cop adv
ecouterZ
"Est-ce-que" e delila ka sidatò ye wa?  
Est-ce que ça t'es arrivé de rencontrer quelqu'un qui a le sida ?
est-ce-que dèlila kà sídatɔ yé wà
est-ce-que dèli la kà sída yé wà
ETRG.FRA 2SG.EMPH avoir.l'habitude PFV.INTR INF sida ST voir Q
prt pers v mrph pm n mrph v prt
ecouterB
Sidatò, n'y'a ye.  
Quelqu'un qui a le sida ? oui j'en ai vu.
sídatɔ y' yé
sída y' yé
sida ST 1SG PFV.TR 3SG voir
n mrph pers pm pers v
ecouterB
U bè dòw jira an na "tele" la, ka à fò ninnu ye sidatò ye.  
On nous en montre à la télé, ils disent qu'ils sont malades du sida.
dɔ́w jìra án ná tele lá kà fɔ́ nìnnú yé sídatɔ yé
dɔ́ w jìra án ná tele lá kà fɔ́ nìn lu yé sída yé
3PL IPFV.AFF certain PL montrer 1PL télévision INF 3SG dire ceci PL2 EQU sida ST PP
pers pm prn mrph v pers pp n pp pm pers v prn mrph cop n mrph pp
ecouterB
N ye o ye.  
J'ai vu ça.
ye yé
ye yé
1SG PFV.TR ce voir
pers pm prn v
ecouterZ
O sidatò in ye, o ye sida in sòrò cogo di?  
Et ce malade du sida, il l'a attrapé comment ?
sídatɔ ìn yé ye sída ìn sɔ̀rɔ cógo dì
sída ìn yé ye sída ìn sɔ̀rɔ cógo dì
ce sida ST DEF PP ce PFV.TR sida DEF obtenir manière comment
prn n mrph dtm pp prn pm n dtm v n prn
ecouterB
O ye sida in sòrò cogo min, ayiwa, a sòròsira ka can.  
Des façons d'attraper le sida, bon, il y en a beaucoup.
ye sída ìn sɔ̀rɔ cógo mîn áyiwa sɔ̀rɔsira ka cá
ye sída ìn sɔ̀rɔ cógo mîn áyiwa sɔ̀rɔ síra ka cá
ce PFV.TR sida DEF obtenir manière REL bon 3SG obtenir chemin QUAL.AFF nombreux
prn pm n dtm v n dtm intj pers v n pm vq
ecouterB
Sidatò in, a y'a sòrò cogo min, ne ma sòrò ka o sòròcogo dòn.  
Ce malade du sida, comment il l'a attrapé, je n'ai pas trouvé comment.
sídatɔ ìn y' sɔ̀rɔ cógo mîn nê ma sɔ̀rɔ kà sɔ̀rɔcogo dɔ́n
sída ìn y' sɔ̀rɔ cógo mîn nê ma sɔ̀rɔ kà sɔ̀rɔ cógo dɔ́n
sida ST DEF 3SG PFV.TR 3SG obtenir manière REL 1SG.EMPH PFV.NEG obtenir INF ce obtenir manière connaître
n mrph dtm pers pm pers v n dtm pers pm v pm prn v n v
ecouterZ
E yèrè fè sida ye mun ye?  
Selon toi, c'est quoi le sida ?
yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ sída yé mùn yé
yɛ̀rɛ̂ fɛ̀ sída yé mùn yé
2SG.EMPH même par sida EQU quoi PP
pers dtm pp n cop prn pp
ecouterB
Sida, bana don, u ko a ka jugu.  
Le sida, c'est un maladie, on dit que c'est grave.
sída bàna dòn kó ka júgu
sída bàna dòn kó ka júgu
sida maladie ID 3PL QUOT 3SG QUAL.AFF méchant
n n cop pers cop pers pm vq
ecouterZ
U ko bana don , a ka jugu.  
On dit que c'est une maladie, que c'est grave.
kó bàna dòn ka júgu
kó bàna dòn ka júgu
3PL QUOT maladie ID 3SG QUAL.AFF méchant
pers cop n cop pers pm vq
ecouterZ
Bana in ka jugu mun na?  
Pourquoi c'est grave, cette maladie ?
bàna ìn ka júgu mùn ná
bàna ìn ka júgu mùn ná
maladie DEF QUAL.AFF méchant quoi
n dtm pm vq prn pp
ecouterZ
Mun na bana in ka jugu?  
Qu'est-ce qui fait que c'est une maladie grave ?
mùn ná bàna ìn ka
mùn ná bàna ìn ka
quoi maladie DEF QUAL.AFF
prn pp n dtm pm